Blog, Strana 4

Entomofágia čiže konzumácia hmyzu. V súčasnej dobe je táto téma stále viac diskutovaná. Existuje mnoho dôvodov, prečo jesť hmyz. Ich zoznam si môžete prečítať v našom článku 20 dôvodov prečo jesť cvrčky. Poďme sa teraz zamerať na to, aké benefity telo hmyzu obsahuje.

Prírodný zdroj živín

Hmyz je významným zdrojom živín. Tieto bezstavovcové živočíchy obsahujú najmä obrovské množstvo kvalitných proteínov. Kvalita proteínov závisí od typu obsiahnutých aminokyselín. Obsah proteínov v jedlom hmyze v sušine sa pohybuje medzi 40 – 80 %. Pri rôznych druhoch hmyzu je aj rôzny obsah bielkovín, ale spravidla hmyz víťazí v porovnaní s mäsom z hospodárskych zvierat aj v porovnaní s rybami. Viac bielkovín obsahuje dospelý hmyz ako jeho vývojové štádiá (larvy, kukly, nymfy).

Proteíny sú tvorené aminokyselinami, ktoré sú pre telo nevyhnutné. Fungujú ako základné stavebné látky organizmu. Niektoré aminokyseliny sú esenciálne, čo znamená, že telo si ich nedokáže samo vytvoriť. A práve také obsahuje aj hmyz, vysoké je zastúpenie fenylalanínu, lyzínu, tryptofánu či treonínu.

Ďalšie pre telo esenciálne látky sú mastné kyseliny. Dôležité sú pre správnu funkciu pohybového aparátu, kardiovaskulárnej sústavy, ďalej pre funkciu mozgu, rast a vývoj a pre množstvo ďalších súčastí ľudského tela. Je známe, že mastné kyseliny omega 3 a omega 6 sú obsiahnuté v rybách. Rovnako tak ich obsahuje telo hmyzu!

Z mastných kyselín sa skladajú jednotlivé tuky. Tie sú pre telo úplne nevyhnutné, pretože sú hlavným zdrojom energie. Jedlý hmyz obsahuje v sušine 10 – 60 % tukov. Môžeme ich označiť ako „zdravé“ tuky práve preto, že obsahujú veľké množstvo nenasýtených mastných kyselín.

Telo týchto bezstavovcov obsahuje minerálne látky. Jednak sú to makroprvky Ca, P, Mg, Na a potom aj mikroprvky Zn, Cu, Mn, Fe a ďalšie. Významný je najmä obsah železa. WHO označila nedostatok železa za najčastejšiu a široko rozšírenú poruchu na svete. Hovädzie mäso má obsah železa 6 mg na 100 g sušiny, to napríklad húsenica kríková obsahuje 31 – 77 mg na 100 g sušiny. Jedlý hmyz obsahuje niekedy viac ale minimálne rovnaké množstvo železa ako hovädzie mäso. Globálnym problémom ľudského zdravia je tiež častý nedostatok zinku. Hmyz je považovaný za jeho dobrý zdroj. Napríklad larvy nosatca palmového obsahujú viac ako dvojnásobok zinku ako hovädzie mäso.

Vitamínová bomba!

Nezabudnime, že tieto bezstavovce sú tiež zdrojom vitamínov. Vitamíny majú v organizme mnoho funkcií, od podpory imunity cez stimuláciu metabolických procesov až po správnu funkciu a tvorbu červených krviniek a nervového systému. V tele hmyzu nájdeme vitamíny B1, B2 a B12, ktorý sa nachádza iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Ďalej tu nechýbajú vitamíny A, C, D, E a K. 

Nie každý vie, že potraviny živočíšneho pôvodu ako sú vajcia, ryby, mliečne výrobky alebo mäso, neobsahujú žiadnu vlákninu. Pre správnu funkciu čriev je nevyhnutná. Hmyz jej obsahuje veľké množstvo! Vláknina hmyzu – chitín – tvorí jeho vonkajšiu kostru. Preto je na vlákninu taký bohatý.

Hmyzie telo obsahuje živiny, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské telo. A obsahujú ich naozaj veľké množstvo!

Jedlo budúcnosti?

Hovorí sa, že hmyz je potravou budúcnosti. Že za niekoľko desiatok rokov sa bude jesť iba hmyz namiesto mäsa z bežných hospodárskych zvierat. Táto vízia je pochopiteľne diskutabilná a existujú rôzne argumenty, ktoré ju potvrdzujú aj také, ktoré ju vyvracajú. Poďme sa pozrieť na niekoľko faktov, ktoré nasvedčujú pozitívnemu vývoju hmyzej stravy.

Ekologicky šetrný zdroj

Chov hmyzu je veľmi šetrný k našej planéte v porovnaní s chovom tradičných hospodárskych zvierat. Hmyz vyžaduje mnohonásobne menšie množstvo vody (až 22 000krát menej) ako bežné mäsové farmy na vyprodukovanie rovnakého množstva proteínov. Rovnako tak je to aj s krmivom, hmyz potrebuje 12krát menej krmiva ako dobytok. Na chov hmyzu je potrebný len zlomok areálu, ktorý si vyžaduje dobytok. Na produkciu 1 kg proteínu potrebuje hovädzí dobytok asi 200 m2, bravčový dobytok okolo 55 m2, asi 50 m2 hydina. Hmyzu postačí iba 20 m2.

Do súvislosti s chovom dobytka sa dáva aj produkcia skleníkových plynov. Množstvo, ktoré najmä prežúvavce vyprodukujú je ohromné. Chov dobytka sa podieľa až na 14,5 % skleníkových plynov z ľudskej činnosti. Hovädzí dobytok vyprodukuje až 7krát toľko CO2 v porovnaní s hmyzom.

Takže zaradiť hmyz do jedálnička ako alternatívu bežných zdrojov bielkovín sa ukazuje ako veľmi ekologická stratégia.

Hmyz vs. hospodárske zvieratá

V súčasnej dobe zdražovania rastie aj cena mäsa. Chov teplokrvného dobytka je nákladný a zisk proteínov touto cestou sa tak môže predražiť. Hmyz je studenokrvný a je tak efektívnejší v premene potravy na proteíny. Získať potrebné množstvo proteínov z hmyzu nemusí byť také nákladné ako u dobytka.

Iným problémom súčasnosti je degradácia pôdy vplyvom poľnohospodárstva. Hmyz nie je obmedzený na jediný typ stanovišťa, preto mu nehrozí nebezpečenstvo radikálneho úbytku. Obýva lesy, polia aj vodu.

Hmyz má vysokú rozmnožovaciu schopnosť. Napríklad samička cvrčka nakladie v priemere naraz asi 200 vajíčok. Behom pár mesiacov sú na svete desiatky dospelých cvrčkov. Oproti tomu gravidita kravy trvá zhruba 9 mesiacov a obvykle rodí jedno mláďa, ktoré dospieva okolo 10. mesiacov života.

Hmyzie telíčko sa konzumuje celé. Nevzniká tak odpad v podobe kostí, vnútorností, šliach, kopýt či rohov.

Hmyzia strava je bezpochyby potravou minulosti, súčasnosti aj budúcnosti…

Sušené mäso x cvrččí proteín

Sušenie mäsa bolo dôležitou a prelomovou zmenou v našej histórii. Išlo o jednu z prvých úprav, ktorá ľuďom umožnila skladovať mäso po dlhé mesiace a zároveň v ňom udržať rovnaké hodnoty. V súčasnosti však sledujeme odklon od zabehnutých spôsobov hospodárstva k efektívnejším a ekologicky šetrnejším zdrojom bielkovín – jedlému hmyzu. Je teda možné úplne upustiť od tradičných potravín, ako je práve sušené mäso a prejsť napríklad k potravinám na báze cvrčieho proteínu? A ako táto moderná surovina obstojí po nutričnej stránke?

Oldschool vs. 20's

Sušené mäso síce dokáže ponúknuť dostačujúce hodnoty, ale je obmedzené v chuti. Jedlý hmyz má naopak širokú škálu variantov. Hmyzia múka vám môže ponúknuť objavovanie rôznych potravín všemožných chutí i príchutí a rozhodne vás teda nebude nudiť.  

Jedlý hmyz obsahuje vyšší obsah bielkovín, železa, vápnika, obsahuje aj mastné kyseliny, veľké množstvo vitamínov, ktoré vám pomôžu budovať zdravé a silné telo. Práve vitamíny nám pomáhajú posilňovať imunitný systém. Jedlý hmyz má všeobecne vyšší obsah týchto vitamínov a sú tiež dostupnejšie pre absorpciu ako napríklad u hovädzieho mäsa. Cvrčky majú dokonca aj niekoľkokrát väčší obsah vitamínu B-12. Čo stojí určite za zmienku je to, že hmyzia múka je jediným živočíšnym proteínom, ktorý môže garantovať vyšší obsah vlákniny. Táto vláknina sa vyskytuje predovšetkým vo forme chitínu, ktorý zlepšuje zdravie čriev, znižuje zápaly, a dokonca pomáha aj znižovať alergické reakcie. 

#YesCvrčka!

Cvrččí proteín teda vyniká svojim chuťovým dôvtipom, svojimi nutričnými hodnotami i obsahom potrebných vitamínov a minerálov. Nie nadarmo nazývame hmyzí proteín potravinou budúcnosti. 

Z toho vychádza teda jediné. Jedz cvrčka!

Termity a klimatizácia

Termity, známi tiež ako všekazi, sú hmyzom rozšíreným v tropických a subtropických oblastiach. Jedná sa o sociálny hmyz žijúci v kolóniách. Jednotlivé kolónie vytvárajú hniezda a to ako v odumretých stromoch, tak aj pod zemou a nad zemou. Nadzemné hniezda dosahujú 4 - 5 metrov výšky a ďalších niekoľko metrov je ukrytých pod zemou. Stavby sú tvorené trusom, hlinou a telami odumretých jedincov, pospájané sú slinami. V týchto hniezdach je udržovaná stála teplota a vlhkosť vzduchu. Umožnené je to typickou architektúrou. Hlavné komíny siahajú z podzemných častí až na vrcholok hniezda, pretkané sú postrannými šachtami. Je tak nasávaný vlhký a chladnejší vzduch z pôdy a cez hniezdo je vedený nahor. Teplota v termitisku nikdy nepresahuje 23°C. Na klimatizácii sa podieľajú aj samotní termity, ktorí podľa potreby otvárajú alebo utesňujú otvory z komínov.

Inšpiratívne vážky

Vážky sa stali inšpiráciou na vyriešenie problémov s preťažením pilotov nadzvukových lietadiel. Keď také lietadlo vzlietlo, krv človeka bola nahromadená v spodnej časti tela a mozog mal nedostatok kyslíka. Ľudská schránka na preťaženie nie je stavaná. Vážka znesie mnohonásobne väčšie preťaženie ako človek. Rozdiel medzi vážkou a človekom, ktorý toto spôsobuje, je vo fungovaní cievnej sústavy. V ľudskom tele je krv uzavretá v cievach, v tele vážky sa hemolymfa voľne rozlieva a vytvára tak orgánom obal z kvapaliny. A tak bola vytvorená tzv. antigravitačná kombinéza. V nej sú zabudované trubice naplnené vodou, ktoré vytvárajú obdobný obal z kvapaliny ako má vážka.

Sila hmyzu

Priemerný človek zdvihne asi 80% svojej váhy. Najvyššia hmotnosť zdvihnutá človekom je 266 kg, pri tomto výkone išlo takmer o dvojnásobok jeho váhy. A ako je to pri hmyze? Priemerne veľký mravec (hmotnosť 0,003 g) unesie predmet s hmotnosťou 0,15 g, čo je päťdesiatnásobok jeho váhy. Medzi najväčších silákov hmyzej ríše patrí chrobák Herkules antilský a vôbec najsilnejší je chrobák menom lajnožrút. Bolo dokázané, že je schopný utiahnuť až 1141 násobok vlastnej váhy. Silu uplatňuje pri vytláčaní rivalských samčekov z brlohu, kde dochádza k páreniu so samičkou.

Magické šesťuholníky

Každý pozná typické šesťuholníky utvárajúce včelie plásty. Štruktúra šesťuholníkov umožňuje včelám skladovať med za použitia čo najmenšieho množstva vosku. Navyše plochu rozdeľujú hospodárnejšie ako akýkoľvek iný geometrický tvar a nádobka tak pojme maximálne množstvo medu. Táto štruktúra je veľmi pevná a navyše pružná. Tento fakt sa stal základom pre výrobu mnohých výrobkov v nespočetnom odvetví. Efektivita včelích plástov inšpirovala ľudstvo pri stavbe budov, preprave materiálov, skladovaní, pri výrobe nanovlákien aj pri materiáloch slúžiacich na výrobu áut, lietadiel alebo snowboardov…

Cvrček domáci (Acheta domesticus) tvorí čeľaď crčkovití (Gryllidae) v rámci podradu kobylky (Ensifera). Touto informáciou je okamžite vyvrátená mylná domnienka mnohých ľudí, že cvrček je chrobák. Keď by sme chceli cvrčka zaradiť do nejakej všeobecne známej skupiny hmyzu, je to teda skôr kobylka.

Cvrček dorastá do veľkosti 17 – 20 mm. Dospeláci sa dožívajú max. 1 – 2 rokov. Radí sa medzi hmyz s premenou nedokonalou, takže nedospelé nymfy sa dospelým dospelým veľmi podobajú. Nymfám však chýbajú krídla. Dospievajú zhruba za 3 mesiace, proces dospievania sa dá ale mnohonásobne urýchliť zvýšením teploty. Počas dospievania sa až 11krát vyzliekajú. Vedeli ste, že hmyz vyzlieka nielen vonkajšiu chitínovú kutikulu, ale aj časti tráviacej trubice, ktorá je vystlaná chitínom?

Kde ho nájdete?

Cvrček je teplomilný tvor, preferuje miesta s teplotou nad 28 °C. Preto sa tiež volá domáci, presne to má totiž rád, teplúčko domova. Chladné zimné teploty neprežije, takže sa uchyľuje do ľudských obydlí. Aktívna je v noci, kedy si jeho prítomnosť nemožno nevšimnúť. Samce vydávajú hlasné cvrkanie, ktoré vzniká trením krídiel o seba. Vábia tak samice, odrádzajú rivalov a vytyčujú si svoje územie. Samičky sa od samčekov líšia prítomnosťou až 15 mm dlhého kladielka. S jeho pomocou nakladie samička až 300 vajíčok. Cvrček je však tvor veľmi plachý a býva ukrytý na ťažko dostupných miestach. Pred nebezpečenstvom ho môžu varovať sluchové receptory umiestnené na prednom páre končatín a po stranách hrudi. Vďaka rozmiestneniu receptorov dokáže cvrček určiť, odkiaľ prichádza zvuk.

A čím sa živí cvrček?

Je to typický všežravec, zje takmer všetko, čo je stráviteľné. Preferuje potravu rastlinného pôvodu, najčastejšie ovocie a listovú zeleninu.

Miestnosť, v ktorej sa cvrčky chovajú, sa nazýva cvrčkáreň. 

Má mäkké telíčko aj končatiny. Aj preto sa stáva obľúbenou hmyzou pochúťkou.

No nie je taký cvrček na zahryznutie?

Je konzumácia jedlého hmyzu bezpečná?

Konzumácia hmyzu je bezpečná pre všetkých, ktorí nie sú alergickí na Chitín - to sa týka osôb alergických na plody mora. Pre všetkých ostatných je konzumácia hmyzu bezpečná a dnes po celom svete konzumuje hmyz viac ako 2 miliardy ľudí. 

Môžu jesť jedlý hmyz aj deti? 

Hmyz je úplne vhodný a bezpečný aj pre deti. Navyše, okrem proteínov deťom skvele doplnia aj potrebné vitamíny a minerálne látky. 

Ako vyzerá chov cvrčkov?

Chov cvrčkov prebieha vo veľkých nádobách s rozmermi 1 x 1 meter. Nádoby sú vystlané platmi od vajíčok, po ktorých sa cvrčky neustále pohybujú. O prísun krmiva a vody sa stará kŕmny robot, ktorý niekoľkokrát denne do boxu všetko cvrčkom doplní. Zaujímavosťou je, že cvrčky sú prvými hospodárskymi zvieratami, ktoré dokážeme chovať za pomoci robotov a automatizácie.

Čím sa cvrčky kŕmia? 

Cvrčky majú unikátnu vlastnosť, čokoľvek výživného a zdravého im dáte, to dokážu dokonale vstrebať. Cvrčky sú teda kŕmené predovšetkým, ovocím, zeleninou, aby mali pre nás tú najefektívnejšiu výživovú hodnotu.

Kde sa cvrčky chovajú?

Cvrčky sa chovajú na špecializovaných farmách. Konkrétne cvrčky, ktoré využívame na výrobu Grig produktov, pochádzajú z fariem v Španielsku. 

Našou dlhodobou víziou je ambícia postaviť vlastnú vertikálnu farmu na cvrčky v Českej republike, radi by sme so stavbou začali behom pár rokov.   

Spracováva sa všetko zo cvrčkov?

Pri spracovaní cvrčkov nevzniká odpad, cvrčky sa využívajú úplne celé. To má za následok hneď dva veľké benefity. 

Prvým je ekologickosť celého procesu. 

Druhý spočíva v prínose pre naše zdravie. Najviac vitamínov a minerálnych látok sa nachádza vo vnútornostiach, ktoré u klasických hospodárskych zvierat nekonzumujeme, v prípade cvrčkov je ich konzumácia úplne bezpečná a obohacujúca. 

Nebolo by rovnaké, keby som si chytil cvrčka na lúke?

Určite nie, jedlý hmyz vždy musí pochádzať z certifikovaných fariem. Ak by ste si chytili cvrčka len tak niekde na lúke, tak neviete, či nezjedol niečo nebezpečné.

Kde sa vyrábajú vaše produkty?

Naše produkty Grig vyrábame v niekoľkých špecializovaných výrobných závodoch naprieč celou Českou republikou.

Prečo predávate aj produkty iných značiek? 

Grig e-shop je najväčším hmyzím trhoviskom v Európe, chceme každému ponúknuť čo najväčší výber zo všetkých možných produktov, ktoré sú z hmyzu vyrábané.

Prečo balíte vaše produkty do plastových obalov? 

V súčasnej dobe zatiaľ neexistuje žiadna iná ekologickejšia alternatíva. Bohužiaľ legislatíva pri potravinárskych obaloch je veľmi prísna.

Krátka história konzumácie hmyzu

Konzumácia hmyzu nie je iba módnym výstrelkom dnešnej doby, ale je prítomná už od praveku a sprevádza ľudstvo naprieč celou históriou. Dôkazy o konzumácii hmyzu pravekým človekom nám poskytuje mnoho vysoko sofistikovaných vedeckých metód. Ďalšie zmienky o entomofágii nachádzame v biblických textoch. 

V súčasnej dobe konzumujú hmyz viac ako 2 miliardy ľudí, prevažne sa jedná o štáty Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. V Európe a USA je konzumácia hmyzu silne potlačená kultúrnymi a stravovacími zvyklosťami ⁽¹⁾.

Pohľad do dávnej minulosti 

Človek bol od raného vývoja všežravec a značnú časť jeho potravy tvoril hmyz. Konkrétne dôkazy o skladbe potravy v ľudskej histórii je možné získať napr. zo stabilných izotopov uhlíka v zubnej sklovine. V kostiach a zubnej sklovine Australopitékov bolo odhalené významné obohatenie izotopom 13C. Dovádza nás to k záveru, že potravu týchto ľudí tvorili prevažne bylinožravé živočíchy, vrátane hmyzu (2). Ďalší zo série dôkazov sú nálezy skamenených exkrementov v okolí pravekých ohnísk v Mexiku, ktoré obsahovali larvy chrobákov a mravce (3). Pravekí ľudia používali na získavanie hmyzu rôzne nástroje. To dokazujú nálezy v údolí Sterkfontein. Našli sa tu nástroje na zber termitov, vyrábané z kostí väčších zvierat (4).

Stravovacie zvyklosti vždy boli späté s kultúrou a náboženstvom. S konzumáciou hmyzu sa stretneme v kresťanských, židovských aj moslimských biblických textoch. Jedným z príkladov je zmienka v knihe Leviticus, kde je kobylka označovaná ako potrava, najskôr s odkazom na púštnu kobylku Schistocerca gregaria. 

Aristotelov apetít

V ďalšej veľkej etape ľudských dejín, v staroveku, bol hmyz aj bežnou súčasťou jedálnička. Prvá zmienka o entomofágii v Európe pochádza z Grécka, kedy Aristoteles (384–322 pred n. l.) vo svojom spise Historia Animalium opisuje, v ktorom štádiu je cikáda najchutnejšia, a že najlepšie chutia dospelé samice po oplodnení, pretože sú plné vajíčok. Odkazy na entomofágiu nachádzame naprieč storočiami aj kontinentmi. Diodóros Sicílsky v 2. storočí pred n. l. nazýval obyvateľov Etiópie Acridophagi, čiže „ktorí jedia kobylky“.

Významný čínsky lekár a farmakológ Li Š'-čen napísal knihu Compendium of Materia Medica, ktorá komplexne popisuje praktiky čínskej medicíny z obdobia dynastie Ming (1368–1644). Súčasťou je súhrnný zoznam potravín, vrátane veľkého množstva hmyzu, u ktorého spomína aj liečivé vlastnosti. 

Nemecké vojská v Taliansku opakovane a s potešením konzumovali vyprážané larvy priadky morušovej. Túto skutočnosť opisuje taliansky prírodovedec Ulysse Aldovandi vo svojom pojednaní De Animalibus Insectis Libri Septem (1602).

Dokonca ani v ČR nebola entomofágia neobvyklá. Svedčí o tom česká kuchárka z rokov 1920 a 1937, kde je možné nájsť recepty na prípravu jedla z hmyzu, ako napr. recept na chrústovú polievku (5). 

Naprieč históriou nájdeme nespočetné množstvo podobných zmienok a publikácií, čo dokazuje, že entomofagia je v ľuďoch hlboko zakorenená. Zvykli sme si jesť žaby, hady, jašterice, mäkkýše aj ustrice, jediné, čo nám bráni jesť hmyz, sú predsudky a odlišné kultúrne zvyklosti. 

Súčasná situácia vo svete 

V súčasnosti má najmenej 108 krajín tradíciu v konzumácii jedlého hmyzu. Počet konzumovaných miestnych druhov jedlého hmyzu sa pohybuje od jedného (napr. vo Francúzsku) až po 450 (napr. v Mexiku) (6). 

Po celom africkom kontinente pozorujeme veľké množstvo hmyzu, ktoré sa stáva dôležitým zdrojom obživy. Nárast konzumácie je prítomný spravidla v období dažďov, keď je dostupnosť zveri a rýb problematická (7).

Priemerná domácnosť v Kinshase, hlavnom meste Demokratickej republiky Kongo, skonzumuje 300 g húseníc týždenne. Odhaduje sa, že v tomto meste sa každoročne spotrebováva 96 ton húseníc. Medzi ostatnými druhmi dominuje konzumácia húsenice martináča Gonimbrasia belina (8). Domorodí obyvatelia Gbaya konzumujú 96 rôznych druhov jedlého hmyzu. Konzumácia hmyzu im zaisťuje 15% z celkového denného príjmu bielkovín. (9) 

Súčasná entomofágia v mnohých ázijských krajinách je zmenená výsledkom migrácie obyvateľov. Napríklad v severovýchodnom Thajsku bol hmyz dlhodobou súčasťou jedálnička, vďaka migrácii pracovných síl do turistických oblastí na juhu sa konzumácia hmyzu rozšírila po celej krajine (10). 

V juhovýchodnej Ázii je konzumovaných okolo 150–200 druhov hmyzu. V týchto oblastiach je vyhľadávanou delikatesou tzv. ságo červ (Rhynchophorus ferrugineus), ktorý parazituje na Ságovníku pravom (Metroxylon sagu). Viac ako 50 druhov hmyzu je konzumovaných v južnej Ázii (India, Pakistan, Srí Lanka), 39 druhov v Papua-Nová Guinea a na ostatných tichomorských ostrovoch (11). 

V Mexiku je konzumované veľké množstvo hmyzu, počet jedlých druhov hmyzu sa tu pohybuje okolo 450 (7). Pôvodní obyvatelia majú bohaté znalosti rastlinných i živočíšnych druhov, ktoré tvoria ich tradičnú stravu, vrátane životného cyklu rôznych druhov hmyzu. Kedy zbierať ktorý hmyz veľmi dobre poznajú, vďaka prepojeniu s rôznymi prírodnými javmi, napr. so životnými cyklami rastlín, cyklami mesiaca, s obdobím dažďov i výskytom hromov. Je všeobecne známe, že napríklad escamoles (larvy mravcov rodu Liometopum) sú pripravené na zber, keď kvitne rastlina Barkleyanthus (Senecio salignus) (12).

A čo Európa? 

Záujem o konzumáciu hmyzu celosvetovo stále rastie. Obľúbenou pochúťkou sú larvy múčnych červov a samozrejme jedlé cvrčky. Jedlý hmyz nesporne ponúka benefity z nutričného aj environmentálneho hľadiska. Preto v tomto období prechádza aj európska legislatíva zásadnými zmenami. 

Do 31. 12. 2017 nebola v ČR konzumácia hmyzu pre ľudskú spotrebu legislatívne neupravená. To je však minulosť a v súčasnej dobe je konzumácia hmyzu aj v Európe legislatívne upravená a povolená. 

Literatúra  

1. SCHOUTETEN, J.j. ( 1 ), H. ( 1 ) DE STEUR, S. ( 1 ) DE PELSMAEKER, S. ( 1 ) LAGAST, J.g. ( 1 ) JUVINAL, W. ( 1 ) VERBEKE, X. ( 1 ) GELLYNCK a I. ( 2 ) DE BOURDEAUDHUIJ. Emotional and sensory profiling of insect-, plant- and meat-based burgers under blind, expected and informed conditions. Food Quality and Preference [online]. 2016, 52, 27–31. ISSN 09503293. Dostupné z: doi:10.1016/j.foodqual.2020.27.10
2. SPONHEIMER, M. ( 1, 2 ) a J.a. ( 3 ) LEE-THORP. Oxygen isotopes in enamel carbonate and their ecological significance. Journal of Archaeological Science [online]. 1999, 26(6), 723–728. ISSN 03054403. Dostupné z: doi:10.1006/jasc.1998.0388 
3. MEYER-ROCHOW, Victor Benno. Food taboos: their origins and purposes. Journal Of Ethnobiology And Ethnomedicine [online]. 2009, 5, 18–18 [vid. 2020-27-10]. ISSN 1746-4269. Dostupné z: doi:10.1186/1746-4269-5-18 
4.  BACKWELL, Lucinda R. a Francesco D’ERRICO. Evidence of termite foraging by Swartkrans early hominids. Proceedings of the National Academy of Sciences [online]. 2001, 98(4), 1358–1363 [vid. 2020-27-10]. ISSN 0027-8424, 1091-6490. Dostupné z: doi:10.1073/pnas.98.4.1358 
5. ONDRÁČKOVÁ, Luisa. Nejnovější ilustrovaná kuchařská kniha obsahující 3705 vyzkoušených a osvědčených předpisů, jakož i mnohé praktické pokyny pro hospodyně: Příručka pro kuchařské a hospodyňské školy s českou řečí vyučovací. VI. doplněné vydání. Brno: Občanská tiskárna, 1937.
6. List of edible insects of the world (April 1, 2017) - WUR [online]. [vid. 2020-27-10]. Dostupné z: https://www.wur.nl/en/Expertise-Services/Chair-groups/Plant-Sciences/Laboratory-of-Entomology/Edible-insects/Worldwide-species-list.htm
7. VANTOMME, Paul, Daniela GÖHLER a François N’DECKERE-ZIANGBA. Contribution of forest insects to food security and forest conservation: The example of caterpillars in Central Africa. Odi Wildlife Policy Briefing. nedatováno, Leden 2004(3). KITSA, Katya. Contribution des insectes comestibles à l’amélioration de la ration alimentaire au Kasai ͏̈-Occidental. Zai ͏̈re-Afrique. 1989, 29(239), Zai ͏̈re-Afrique. - Kinshasa Gombe, ISSN 0049-8513, ZDB-ID 1892368. - Vol. 29.1989, 239, p. 511-519. 54
8. ROULON-DOKO, Paulette. Chasse, cueillette et cultures chez les Gbaya de Centrafrique [online]. B.m.: L’Harmattan, 1998 [vid. 2020-27-10]. Dostupné z: https://hal.archives-ouvertes.fr/hal-00256590 
9. YEN, Alan L. Entomophagy and insect conservation: some thoughts for digestion. Journal of Insect Conservation [online]. 2009, 13(6), 667–670 [vid. 2018-02-05]. ISSN 1366638X. Dostupné z: doi:10.1007/s10841-008-9208-8
10. JOHNSON, D.V. The contribution of edible forest insects to human nutrition and to forest management. Forest Insects as Food: Humans Bite Back. 2010, 5–22.
11. KATHARINE MILTON, author. Protein and Carbohydrate Resources of the Maku Indians of Northwestern Amazonia. American Anthropologist. 1984, (1), 7. ISSN 00027294.
12. PAYNE, Charlotte L. R. a Joost VAN ITTERBEECK. Ecosystem Services from Edible Insects in Agricultural Systems: A Review. Insects (2075-4450) [online]. 2017, 8(1), 1–20 [vid. 2018-02-06]. ISSN 20754450. Dostupné z: doi:10.3390/insects8010024

Chrústy tvoria podčeľaď (Melolonthinae) v čeľadi vrubounovitých (Scarabaeidae). Ide o početnú skupinu hmyzu. Podľa šírky poňatia obsahuje potom táto skupina cez 12 000 druhov chrobákov. Každý rok sa opisujú nové druhy chrústov, najmä z Afriky a Ázie (Evans, Smith, 2009). V Českej republike nie je síce chrústia fauna natoľko bohatá, ale aj tak sa jedná o veľmi zaujímavé a významné druhy.

Naši chrústi majú trojročný až štvorročný vývoj (Švestka, 2012), čo je hlavný dôvod tzv. chrústich kalamít. Počas nich najmä v minulosti chrústi spôsobili mnoho škôd, ale ľudia sa snažili využiť aj tieto udalosti aspoň trochu vo svoj prospech. Premnožené chrústy chytali a kŕmili nimi nielen hydinu, ale i iné hospodárske zvieratá. Dospelí jedinci (tzv. imága) boli obvykle usmrcovaní vriacou vodou, vysušení a potom rozomletí. Sušené a mleté chrústy sa používali ako krmivo pre kurčatá, husi, ošípané, spevavé vtáky alebo ryby (Escherich, 1923).

Ako jeden z mála druhov hmyzu sa dostal chrúst na jedálniček aj v Európe, a to už v 19. a na začiatku 20. storočia (Zimmermann, 2010). K šíreniu chrústich dobrôt prispela samozrejme 1. svetová vojna. Jedenie hmyzu sa ale neobmedzovalo iba na doby nedostatku. V nemeckom časopise z mesta Fulda boli popisovaní študenti, ktorí jedli chrústov v cukrovej poleve (20. roky 20. storočia), dusené chrústy má vo svojom románe nemecký spisovateľ Sebald. 

V ľudovej medicíne sa používali chrústi proti epilepsii, chrobáky vo vriacom červenom víne boli považovaní za prostriedok na otehotnenie. Chrústia polievka pripravovaná zo zadočku, prípadne hrudi, bola považovaná za nervy posilňujúcu. Ďalej môžeme menovať recepty na chrústiu polievku proti chudokrvnosti (Klausnitzer, 1981), alebo olej z ponráv (lariev chrústov) proti reume. Uhryznutie prvého jarného chrústa potom malo uchrániť celoročne proti horúčke. Chrústa mlynárika (Polyphylla fullo), ako liek proti štvordennej horúčke. Ako radil Plinius: „mlynárik zviazaný medzi dvoma jašteričkami, pomáha. Tiež ale rozkrojený a držaný v oboch rukách.“ (Schmitischek, 1968). Ako vidíte, história chrústov ako potravy alebo liečivá je skutočne dlhá.

Z porevolučnej doby stojí za zmienku známa prehraná stávka politika Eduarda Kremličky (strana Důchodci za životní jistoty). Ten sa stavil, že v prípade, že nedosiahne jeho strana 5% vo voľbách, zje pred televíznym štábom živého chrobáka. Po prehraných voľbách nakoniec síce nezjedol chrústa, pretože už bolo po chrústej sezóne, ale na tanier dostal potemníka. Svoje neobvyklé raňajky vtedy opísal pán Kremlička takto: „Zjedol som ho a zapil fernetom“ (Hospodárske noviny, 22.6.1998). Nejednalo sa teda o zjedení chrústa, ale nebudeme si tým túto krásnu historku kaziť. 

A prečo boli chrústi tak obľúbení?

Ich telá obsahujú ako aminokyseliny a minerály, tak aj chitín a tuky. Z hľadiska bielkovín sa dajú porovnať kvalitou s kuracím mäsom. Podľa svedectva našich babičiek majú veľmi jemné „mäsko“ s ľahko sladkastou chuťou. Ostatné o kvalite hmyzej stravy sme už písali. Dopĺňali sme ju aj s výživovými hodnotami hmyzu a porovnaním s inou stravou. 

A čo o chrústoch písali predchádzajúci autori? Ako vyzerali recepty?

Nemecká univerzálna kuchárka od Charlotte Bottcher (1887), recept č. 312a: „Výživná chrústová polievka je mierne orechovej chuti, niektorým pripomína polievku krabie.“

Česká chrústová polievka (Luiya Ondrážková, Kuchařská kniha, 6. doplněné vydání, 1937): 

¼ kg chrústov (pre šesť osôb) v studenej vode umytých vhoď do horúcej vody, pridaj všetku koreňovú zeleninu, trochu soli a nechaj v nej zapeniť jemne posekaný zelený petržlen. Vodu z chrústov sceď, zalej ju pripravenou zásmažkou a nechaj chvíľu povariť. Potom pridaj do polievky 2 žĺtky so 6 lyžicami hustej smotany. 

Francúzska chrústová polievka (19. storočie): 

Na rozpustenom masle usmažte libru chrústov (bez krídiel a nožičiek), potom ich zavarte do kuracieho vývaru a pridajte teľaciu pečeň, podávajte k hrianke s pažítkou. 

Výborní sú chrústi 10 minút varení s citrónovou šťavou na čerstvo hotových palacinkách. 

Zaujal Vás článok a chcete hmyz aj ochutnať? Nezúfajte, nemusíte behať do lesa a hľadať chrústy. Stačí sa pozrieť na náš e-shop a objednať si napríklad skvelé hmyzie chipsy, cvrččí prášok alebo ďalšie cvrččie pochúťky! Ako vidíte, hmyz je nielen strava budúcnosti, ale aj minulosti... Viac o hmyze na našom Facebooku, Instagrame a blogu! 

Literatúra

Escherich, K. 1923: Die Forstinsekten Mitteleuropas. Bd. II., Berlin.

Evans A.V., Smith A.B.T. 2009 – An electronic checklist of the New World chafers (Coleoptera: Scarabaeidae: Melolonthinae). Version 3

Klausnitzer B. 1981; Wunderwelt der Käfer. Leipzig; Herder.

Schimitschek E. 1968; Insekten als Nahrung, in Brauchtum Kult und Kultur. Handb. Zool. Berlin. 4(2) 1/10: 1-

62.

Švestka, M. 2010: Changes in the abundance of Melolontha hippocastani Fabr. and Melolontha melolontha (L.) (Coleoptera: Scarabaeidae) in the Czech Republik in the period 2003−2009. Journal of Forest Science 56 (9): 417−428.

Zimmermann, G. 2010: Maikäfer in Deutschland Geliebt und gehasst. Ein Beitrag zur Kulturgeschichte und Geschichte der Bekämpfung. Journal für Kulturpflanzen, 62: 157–172.

Hrozby o neudržateľnosti potravinárskeho priemyslu sa na nás valia zo všetkých strán. "Obmedzte konzumáciu mäsa!" hlása jedna strana. "A kde získame bielkoviny a všetky ďalšie živiny, ktoré mäso poskytuje?" pýta sa na to sarkasticky druhá strana. 

Vďaka bohu existuje na svete hneď niekoľko vizionárov a nadšencov, ktorí hľadajú kompromis medzi oboma tábormi. Teda spôsob, ako obmedziť produkciu živočíšnych produktov, ktorá planétu extrémne zaťažuje, ale zároveň vyriešiť dopyt po dostatku bielkovín – poprípade kvalitného, ​​udržateľného jedla. Inými slovami: snaží sa prispieť k zdravšej planéte i obyvateľstvu pomocou rozšírenia ponuky alternatívnych zdrojov potravy. Hrdo sa radíme medzi nich. 

Možno vás ako prvé, dostupné riešenie napadnú vegánske náhražky mäsa. My v GRIG vidíme jedlo z hmyzu ako najľahšie, najdostupnejšie riešenie - konkrétne hovoríme o potravine cvrččia múka. Veď o hmyze sa už nejaký čas hovorí ako o jedle budúcnosti. 

A vôbec sa nie je čomu diviť. Ako dokáže taký cvrččí prášok ľudské telo obohatiť? Zo všetkého najviac sa hmyz môže pýšiť kompletným aminokyselinovým spektrom, teda všetkými 10 esenciálnymi aminokyselinami – a teda aj nálepkou „plnohodnotný zdroj bielkovín“. V porovnaní s mnohými rastlinnými potravinami pre vegánov má v tomto rozhodne navrch. A čo viac - nájdete ich v ňom až 70%! 

Ďalej sa môžu chváliť ľahkou stráviteľnosťou, nenasýtenými mastnými kyselinami i pestrou škálou mikroživín. Nájdete v nich vitamíny (napr. skupiny B), zinok, železo či kyselinu listovú. O lepšie trávenie sa postarajú vďaka vláknine aj prirodzenej funkcii ako prebiotikum. To je len časť – a napriek tomu pekný riadok prirodzene sa vyskytujúcich zdraviu prospešných látok. Tým sa skutočne nemôže chváliť len tak nejaká potravina!

Je úplne pochopiteľné, že nie každému môže prísť po chuti jesť samotné cvrčky. Aj preto sa snažíme ľuďom tento výživný skvost prírody priblížiť tým, že vyvíjame potraviny z hmyzu – respektíve produkty, ktoré o cvrččiu múku obohatíme.

Či už beháte alebo chodíte do posilňovne, čím viac zvyšujete svoju fyzickú kondíciu, vaše telo vyžaduje čoraz viac a viac bielkovín. To ale nutne neznamená, že musíte konzumovať viac mäsa alebo mliečnych výrobkov. Mnoho športovcov sa rozhoduje pre alternatívne zdroje bielkovín (napríklad rastlinné bielkoviny) na doplnenie nutných živín pre správny chod ľudského tela. V posledných rokoch sa však na pultoch špecializovaných obchodov objavujú nové alternatívne proteíny, potraviny na báze hmyzu, ktorých trend sa stále viac a viac rozvíja v západných krajinách u tých, ktorí hľadajú alternatívy k živočíšnym proteínom šetrné k životnému prostrediu.

CVRČČÍ PROTEÍN VS. PROTEÍN Z MÄSA

Hmyz sa ukazuje ako oveľa efektívnejší zdroj bielkovín ako klasické zvieratá. Štúdia zverejnená v European Journal of Clinical Nutrition ukazuje, že „hmyz obsahuje hodnoty medzi 9,96 a 68,5 gramov bielkovín na 100 gramov v porovnaní so 16,8-20,6 gramami u mäsa." Hustota bielkovín sa však veľmi líši v závislosti od toho, o aké druhy hmyzu ide. S viac ako 2100 druhov jedlého hmyzu sa predstavivosti medze nekladú, avšak ako najobľúbenejšie druhy sa ukazujú cvrčky, určité druhy mravcov a múčne červy, najmä kvôli ich energetickej hodnote a hustote bielkovín.

EKOLOGICKY UDRŽATEĽNÁ POTRAVINA

Jedlý hmyz je skvelou alternatívou pre tých, ktorí sa zaujímajú o znižovanie svojej ekologickej stopy. V priemere sú zdroje potrebné na chov hmyzu podstatne menšie ako u tradičných hospodárskych zvierat. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo „cvrčky potrebujú dvanásťkrát menej krmiva a dvetisíckrát menej vody ako dobytok na vyprodukovanie rovnakého množstva bielkovín." Tiež produkuje podstatne menej skleníkových plynov a ich chov vyžaduje menej pôdy.

AKO MÔŽEM HMYZÍ PROTEÍN VYSKÚŠAŤ?

Cvrččí prášok je jedným z najjednoduchších zdrojov bielkovín, ktoré je možné integrovať do vašej stravy, pretože ho možno použiť ako akýkoľvek iný proteínový prášok a je možné ho primiešať do Vášho každodenného proteínového shaku, dokonca aj do bábovky. Hmyzie potraviny však môžete vyskúšať napríklad aj vo forme chipsov, cookies, proteínových tyčiniek alebo doplnkov stravy voľne k dostatiu na špecializovaných internetových obchodoch.