Chrústy tvoria podčeľaď (Melolonthinae) v čeľadi vrubounovitých (Scarabaeidae). Ide o početnú skupinu hmyzu. Podľa šírky poňatia obsahuje potom táto skupina cez 12 000 druhov chrobákov. Každý rok sa opisujú nové druhy chrústov, najmä z Afriky a Ázie (Evans, Smith, 2009). V Českej republike nie je síce chrústia fauna natoľko bohatá, ale aj tak sa jedná o veľmi zaujímavé a významné druhy.
Naši chrústi majú trojročný až štvorročný vývoj (Švestka, 2012), čo je hlavný dôvod tzv. chrústich kalamít. Počas nich najmä v minulosti chrústi spôsobili mnoho škôd, ale ľudia sa snažili využiť aj tieto udalosti aspoň trochu vo svoj prospech. Premnožené chrústy chytali a kŕmili nimi nielen hydinu, ale i iné hospodárske zvieratá. Dospelí jedinci (tzv. imága) boli obvykle usmrcovaní vriacou vodou, vysušení a potom rozomletí. Sušené a mleté chrústy sa používali ako krmivo pre kurčatá, husi, ošípané, spevavé vtáky alebo ryby (Escherich, 1923).
Ako jeden z mála druhov hmyzu sa dostal chrúst na jedálniček aj v Európe, a to už v 19. a na začiatku 20. storočia (Zimmermann, 2010). K šíreniu chrústich dobrôt prispela samozrejme 1. svetová vojna. Jedenie hmyzu sa ale neobmedzovalo iba na doby nedostatku. V nemeckom časopise z mesta Fulda boli popisovaní študenti, ktorí jedli chrústov v cukrovej poleve (20. roky 20. storočia), dusené chrústy má vo svojom románe nemecký spisovateľ Sebald.
V ľudovej medicíne sa používali chrústi proti epilepsii, chrobáky vo vriacom červenom víne boli považovaní za prostriedok na otehotnenie. Chrústia polievka pripravovaná zo zadočku, prípadne hrudi, bola považovaná za nervy posilňujúcu. Ďalej môžeme menovať recepty na chrústiu polievku proti chudokrvnosti (Klausnitzer, 1981), alebo olej z ponráv (lariev chrústov) proti reume. Uhryznutie prvého jarného chrústa potom malo uchrániť celoročne proti horúčke. Chrústa mlynárika (Polyphylla fullo), ako liek proti štvordennej horúčke. Ako radil Plinius: „mlynárik zviazaný medzi dvoma jašteričkami, pomáha. Tiež ale rozkrojený a držaný v oboch rukách.“ (Schmitischek, 1968). Ako vidíte, história chrústov ako potravy alebo liečivá je skutočne dlhá.
Z porevolučnej doby stojí za zmienku známa prehraná stávka politika Eduarda Kremličky (strana Důchodci za životní jistoty). Ten sa stavil, že v prípade, že nedosiahne jeho strana 5% vo voľbách, zje pred televíznym štábom živého chrobáka. Po prehraných voľbách nakoniec síce nezjedol chrústa, pretože už bolo po chrústej sezóne, ale na tanier dostal potemníka. Svoje neobvyklé raňajky vtedy opísal pán Kremlička takto: „Zjedol som ho a zapil fernetom“ (Hospodárske noviny, 22.6.1998). Nejednalo sa teda o zjedení chrústa, ale nebudeme si tým túto krásnu historku kaziť.
A prečo boli chrústi tak obľúbení?
Ich telá obsahujú ako aminokyseliny a minerály, tak aj chitín a tuky. Z hľadiska bielkovín sa dajú porovnať kvalitou s kuracím mäsom. Podľa svedectva našich babičiek majú veľmi jemné „mäsko“ s ľahko sladkastou chuťou. Ostatné o kvalite hmyzej stravy sme už písali. Dopĺňali sme ju aj s výživovými hodnotami hmyzu a porovnaním s inou stravou.
A čo o chrústoch písali predchádzajúci autori? Ako vyzerali recepty?
Nemecká univerzálna kuchárka od Charlotte Bottcher (1887), recept č. 312a: „Výživná chrústová polievka je mierne orechovej chuti, niektorým pripomína polievku krabie.“
Česká chrústová polievka (Luiya Ondrážková, Kuchařská kniha, 6. doplněné vydání, 1937):
¼ kg chrústov (pre šesť osôb) v studenej vode umytých vhoď do horúcej vody, pridaj všetku koreňovú zeleninu, trochu soli a nechaj v nej zapeniť jemne posekaný zelený petržlen. Vodu z chrústov sceď, zalej ju pripravenou zásmažkou a nechaj chvíľu povariť. Potom pridaj do polievky 2 žĺtky so 6 lyžicami hustej smotany.
Francúzska chrústová polievka (19. storočie):
Na rozpustenom masle usmažte libru chrústov (bez krídiel a nožičiek), potom ich zavarte do kuracieho vývaru a pridajte teľaciu pečeň, podávajte k hrianke s pažítkou.
Výborní sú chrústi 10 minút varení s citrónovou šťavou na čerstvo hotových palacinkách.
Zaujal Vás článok a chcete hmyz aj ochutnať? Nezúfajte, nemusíte behať do lesa a hľadať chrústy. Stačí sa pozrieť na náš e-shop a objednať si napríklad skvelé hmyzie chipsy, cvrččí prášok alebo ďalšie cvrččie pochúťky! Ako vidíte, hmyz je nielen strava budúcnosti, ale aj minulosti... Viac o hmyze na našom Facebooku, Instagrame a blogu!
Literatúra
Escherich, K. 1923: Die Forstinsekten Mitteleuropas. Bd. II., Berlin.
Evans A.V., Smith A.B.T. 2009 – An electronic checklist of the New World chafers (Coleoptera: Scarabaeidae: Melolonthinae). Version 3
Klausnitzer B. 1981; Wunderwelt der Käfer. Leipzig; Herder.
Schimitschek E. 1968; Insekten als Nahrung, in Brauchtum Kult und Kultur. Handb. Zool. Berlin. 4(2) 1/10: 1-
62.
Švestka, M. 2010: Changes in the abundance of Melolontha hippocastani Fabr. and Melolontha melolontha (L.) (Coleoptera: Scarabaeidae) in the Czech Republik in the period 2003−2009. Journal of Forest Science 56 (9): 417−428.
Zimmermann, G. 2010: Maikäfer in Deutschland Geliebt und gehasst. Ein Beitrag zur Kulturgeschichte und Geschichte der Bekämpfung. Journal für Kulturpflanzen, 62: 157–172.