Cvrček domáci (Acheta domesticus) tvorí čeľaď crčkovití (Gryllidae) v rámci podradu kobylky (Ensifera). Touto informáciou je okamžite vyvrátená mylná domnienka mnohých ľudí, že cvrček je chrobák. Keď by sme chceli cvrčka zaradiť do nejakej všeobecne známej skupiny hmyzu, je to teda skôr kobylka.
Cvrček dorastá do veľkosti 17 – 20 mm. Dospeláci sa dožívajú max. 1 – 2 rokov. Radí sa medzi hmyz s premenou nedokonalou, takže nedospelé nymfy sa dospelým dospelým veľmi podobajú. Nymfám však chýbajú krídla. Dospievajú zhruba za 3 mesiace, proces dospievania sa dá ale mnohonásobne urýchliť zvýšením teploty. Počas dospievania sa až 11krát vyzliekajú. Vedeli ste, že hmyz vyzlieka nielen vonkajšiu chitínovú kutikulu, ale aj časti tráviacej trubice, ktorá je vystlaná chitínom?
Kde ho nájdete?
Cvrček je teplomilný tvor, preferuje miesta s teplotou nad 28 °C. Preto sa tiež volá domáci, presne to má totiž rád, teplúčko domova. Chladné zimné teploty neprežije, takže sa uchyľuje do ľudských obydlí. Aktívna je v noci, kedy si jeho prítomnosť nemožno nevšimnúť. Samce vydávajú hlasné cvrkanie, ktoré vzniká trením krídiel o seba. Vábia tak samice, odrádzajú rivalov a vytyčujú si svoje územie. Samičky sa od samčekov líšia prítomnosťou až 15 mm dlhého kladielka. S jeho pomocou nakladie samička až 300 vajíčok. Cvrček je však tvor veľmi plachý a býva ukrytý na ťažko dostupných miestach. Pred nebezpečenstvom ho môžu varovať sluchové receptory umiestnené na prednom páre končatín a po stranách hrudi. Vďaka rozmiestneniu receptorov dokáže cvrček určiť, odkiaľ prichádza zvuk.
A čím sa živí cvrček?
Je to typický všežravec, zje takmer všetko, čo je stráviteľné. Preferuje potravu rastlinného pôvodu, najčastejšie ovocie a listovú zeleninu.
Miestnosť, v ktorej sa cvrčky chovajú, sa nazýva cvrčkáreň.
Má mäkké telíčko aj končatiny. Aj preto sa stáva obľúbenou hmyzou pochúťkou.
No nie je taký cvrček na zahryznutie?