Jedlo budúcnosti?
Hovorí sa, že hmyz je potravou budúcnosti. Že za niekoľko desiatok rokov sa bude jesť iba hmyz namiesto mäsa z bežných hospodárskych zvierat. Táto vízia je pochopiteľne diskutabilná a existujú rôzne argumenty, ktoré ju potvrdzujú aj také, ktoré ju vyvracajú. Poďme sa pozrieť na niekoľko faktov, ktoré nasvedčujú pozitívnemu vývoju hmyzej stravy.
Ekologicky šetrný zdroj
Chov hmyzu je veľmi šetrný k našej planéte v porovnaní s chovom tradičných hospodárskych zvierat. Hmyz vyžaduje mnohonásobne menšie množstvo vody (až 22 000krát menej) ako bežné mäsové farmy na vyprodukovanie rovnakého množstva proteínov. Rovnako tak je to aj s krmivom, hmyz potrebuje 12krát menej krmiva ako dobytok. Na chov hmyzu je potrebný len zlomok areálu, ktorý si vyžaduje dobytok. Na produkciu 1 kg proteínu potrebuje hovädzí dobytok asi 200 m2, bravčový dobytok okolo 55 m2, asi 50 m2 hydina. Hmyzu postačí iba 20 m2.
Do súvislosti s chovom dobytka sa dáva aj produkcia skleníkových plynov. Množstvo, ktoré najmä prežúvavce vyprodukujú je ohromné. Chov dobytka sa podieľa až na 14,5 % skleníkových plynov z ľudskej činnosti. Hovädzí dobytok vyprodukuje až 7krát toľko CO2 v porovnaní s hmyzom.
Takže zaradiť hmyz do jedálnička ako alternatívu bežných zdrojov bielkovín sa ukazuje ako veľmi ekologická stratégia.
Hmyz vs. hospodárske zvieratá
V súčasnej dobe zdražovania rastie aj cena mäsa. Chov teplokrvného dobytka je nákladný a zisk proteínov touto cestou sa tak môže predražiť. Hmyz je studenokrvný a je tak efektívnejší v premene potravy na proteíny. Získať potrebné množstvo proteínov z hmyzu nemusí byť také nákladné ako u dobytka.
Iným problémom súčasnosti je degradácia pôdy vplyvom poľnohospodárstva. Hmyz nie je obmedzený na jediný typ stanovišťa, preto mu nehrozí nebezpečenstvo radikálneho úbytku. Obýva lesy, polia aj vodu.
Hmyz má vysokú rozmnožovaciu schopnosť. Napríklad samička cvrčka nakladie v priemere naraz asi 200 vajíčok. Behom pár mesiacov sú na svete desiatky dospelých cvrčkov. Oproti tomu gravidita kravy trvá zhruba 9 mesiacov a obvykle rodí jedno mláďa, ktoré dospieva okolo 10. mesiacov života.
Hmyzie telíčko sa konzumuje celé. Nevzniká tak odpad v podobe kostí, vnútorností, šliach, kopýt či rohov.
Hmyzia strava je bezpochyby potravou minulosti, súčasnosti aj budúcnosti…