Blog, Strana 2

Milióny ľudí na celom svete považujú jedlý hmyz za základný zdroj potravy. Hmyz má vysoký obsah bielkovín, ľahko sa chová, má nízku uhlíkovú stopu a mohol by prispieť k zmierneniu celosvetového hladu a zmeny klímy. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo schválila jedlý hmyz a podporila zaradenie hmyzu do stravy ľudí na celom svete. Jednou z hlavných výhod chovu jedlého hmyzu je, že na rovnaké množstvo bielkovín potrebuje podstatne menej zdrojov ako tradičné zdroje bielkovín. Podľa prieskumu, ktorý v roku 2020 uskutočnila spoločnosť Meticulous Research, sa celkový podiel jedlého hmyzu na trhu v roku 2019 odhadoval na 112,8 milióna USD (2,4 miliardy korún) a podľa spoločnosti Global Market Insights sa očakáva, že podiel jedlého hmyzu na trhu do roku 2027 dosiahne približne 1,5 miliardy USD (32 miliárd korún). Očakáva sa, že tento rast podporí zvýšené povedomie o výhodách jedlého hmyzu v porovnaní s tradičnými zdrojmi bielkovín, ako sú hovädzí dobytok, ošípané, ryby a hydina.

Aké sú výnosy jedlého hmyzu na svetovom trhu?

Trh s jedlým hmyzom je relatívne nové a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré naznačujú, že trh s jedlým hmyzom má silný rastový potenciál a je pre nás veľmi dôležitý.

1. Zdravotné a environmentálne dôvody

Informovanosť spotrebiteľov a ich záujem o zdravotné a environmentálne výhody konzumácie hmyzu rastie, čo zvyšuje dopyt po potravinách z jedlého hmyzu. Ľudia sa čoraz viac zaujímajú o zdravý životný štýl a čoraz viac spotrebiteľov si uvedomuje nutričné výhody a udržateľnosť hmyzu. V dôsledku toho bude dopyt po hmyze naďalej rásť, čo môže v budúcnosti vytvoriť značný trh s potravinami z hmyzu.

2. Alternatívna náhrada stravy

V súčasnosti je veľmi populárny trend nahrádzania mäsa a vytvárania nových alternatívnych zdrojov bielkovín. Hmyz je atraktívnou alternatívou k tradičným zdrojom bielkovín, ako je hovädzie a hydinové mäso, pretože má nízky obsah tuku a cholesterolu, vysoký obsah bielkovín a iných živín a na jeho výrobu je potrebné výrazne menej zdrojov.

3. Zlepšenie technológie

Technológie a metódy chovu hmyzu sa rýchlo zlepšujú, čo uľahčuje a zefektívňuje veľkovýrobu produktov z hmyzu. To by mohlo viesť k zvýšeniu efektívnosti a zníženiu nákladov. Hoci je trh s jedlým hmyzom ešte len v plienkach, napriek tomu má silný potenciál rastu.

Aké sú vízie do budúcnosti?

Na základe rôznych analýz a štúdií bude do roku 2026 na trhu k dispozícii široká škála výrobkov na báze hmyzu, ako sú proteínové prášky, múky a oleje na báze hmyzu, občerstvenie, cukrovinky alebo dokonca pečivo. V budúcnosti budeme tiež svedkami zavádzania technológií potrebných na chov hmyzu vrátane automatizovaných a vertikálnych systémov chovu, čo povedie k väčšej dostupnosti výrobkov na báze hmyzu. To podporí rast trhu.

Ako bude vyzerať trh s jedlým hmyzom v nasledujúcich rokoch?

Trh s jedlým hmyzom je pravdepodobne najrýchlejšie rastúcim potravinárskym odvetvím. V roku 2018 bol odhadovaný na neuveriteľných 1,5 mil.
V Českej republike hodnota trhu s jedlým hmyzom rýchlo rastie, napriek tomu je veľmi ťažké ju odhadnúť kvôli neúplným údajom. Podľa správy Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe sa však v roku 2018 hodnota českého trhu s jedlým hmyzom odhadovala na približne 1,5 milióna Kč (približne 58 000 EUR). Pre rok 2022 bol odhad 50 miliónov Kč, takže trh za 4 roky narástol o 33 % a do roku 2025 by mal mať trh s jedlým hmyzom hodnotu 200 až 400 miliónov Kč.

Očakáva sa, že trh s jedlým hmyzom bude v nasledujúcich rokoch naďalej rásť, a to v dôsledku rastúceho záujmu spotrebiteľov o udržateľné a zdravé potraviny, ako aj potenciálu hmyzu byť efektívnejším a ekologickejším zdrojom bielkovín v porovnaní s tradičnými hospodárskymi zvieratami.

Je však dôležité poznamenať, že trh s jedlým hmyzom je v porovnaní s inými potravinárskymi sektormi stále relatívne malý a existuje niekoľko problémov, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rast a potenciálne príjmy. Patria medzi ne regulačné prekážky, akceptácia a vzdelávanie spotrebiteľov a dostupnosť a cena surovín na chov hmyzu. Celkovo je síce ťažké predpovedať presné príjmy trhu s jedlým hmyzom v nasledujúcich rokoch, ale je pravdepodobné, že trh bude naďalej rásť a vyvíjať sa, pretože do tejto oblasti vstupuje viac spoločností a viac spotrebiteľov si uvedomuje potenciálne výhody potravín na báze hmyzu.

A ako sa darí trhu s jedlým hmyzom v Českej republike?

Trh s jedlým hmyzom v Českej republike je stále pomerne malý, ale v posledných rokoch neustále rastie. V krajine pôsobí niekoľko spoločností, ktoré vyrábajú a predávajú výrobky na báze hmyzu vrátane snackov, energetických tyčiniek a proteínových práškov.

Hodnota českého trhu s jedlým hmyzom sa v roku 2022 odhadovala na približne 50 miliónov Kč a očakáva sa, že do roku 2026 dosiahne hodnotu 250-400 miliónov Kč.

Jednou z hlavných výziev pre odvetvie jedlého hmyzu v Českej republike je akceptácia zo strany spotrebiteľov, keďže konzumácia hmyzu nie je v krajine ešte všeobecne prijatá a pochopená. Existujú však náznaky, že by sa to mohlo zmeniť, keď sa zvýši medializácia a povedomie verejnosti o zdravotných a environmentálnych prínosoch potravín z hmyzu.

Okrem toho existuje niekoľko iniciatív a projektov zameraných na propagáciu konzumácie hmyzu a podporu rozvoja priemyslu jedlého hmyzu v Českej republike. Napríklad Česká poľnohospodárska univerzita v Prahe vytvorila výskumný program zameraný na chov hmyzu a vývoj potravín na báze hmyzu a ministerstvo poľnohospodárstva poskytlo finančné prostriedky na projekt zameraný na podporu konzumácie hmyzu v Českej republike.

Celkovo možno konštatovať, že hoci je trh s jedlým hmyzom v Českej republike stále relatívne malý, existujú náznaky rastu a zvyšujúceho sa záujmu o toto rozvíjajúce sa odvetvie. Bude zaujímavé sledovať, ako sa trh bude vyvíjať v nasledujúcich rokoch a či dokáže prekonať výzvy spojené s akceptáciou zo strany spotrebiteľov a regulačnými prekážkami, aby sa v krajine stal etablovanejším a hlavným odvetvím.

Spoločnosť Grig uvádza na trh prvý hmyzí burger

Poznáte to - poriadne šťavnatý hamburger s chrumkavými hranolkami a osviežujúcim nápojom - to sú pochúťky, ktoré si z času na čas rád dopraje každý. Čo keby sme vám však povedali, že existuje nová a lepšia alternatíva ku klasickému hovädziemu burgeru? Spoločnosť Grig, ktorá sa špecializuje na predaj a výrobu potravín z hmyzu, oznámila uvedenie hmyzieho burgeru.

Presne tak - rozhodli sme sa využiť naše odborné znalosti v oblasti potravín z hmyzu a uviesť na trh hmyzí burger. Burger je prvým svojho druhu na českom trhu a ponúka zdravšiu a ekologickejšiu alternatívu ku klasickému hovädziemu burgeru.

Možno sa pýtate - prečo by som mal jesť hmyzí burger? Pravdou je, že hmyz je veľmi bohatý na bielkoviny, vitamíny a minerály, čo z neho robí veľmi zdravú potravinu. Okrem toho má produkcia hmyzu ako zdroja potravy oveľa menší vplyv na životné prostredie ako produkcia hovädzieho mäsa. Hmyz potrebuje oveľa menej vody, krmiva a priestoru ako kravy a produkuje oveľa menej emisií skleníkových plynov.

Hmyzí burger sa vyvíjal a testoval takmer celý rok, kým bol konečne pripravený na uvedenie na trh. Počas tohto obdobia pracoval tím odborníkov na vývoji receptu, výbere správnych druhov hmyzu a zabezpečení bezpečnosti a hygieny počas výroby.

V súčasnosti je hamburger k dispozícii najmä na rôznych festivaloch a podujatiach zameraných na jedlo, kde ho ľudia môžu ochutnať a posúdiť jeho chuť a kvalitu. Plánujeme však rozšíriť distribúciu a ponuku hmyzieho burgeru v brnenských bistrách a reštauráciách.

Kým tradičný hovädzí burger sa často spája s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie a zdravie ľudí, hmyzí burger ponúka zdravšiu a ekologickejšiu alternatívu. A zdá sa, že ľudia si už môžu vychutnať nový, inovatívny a chutný zdroj bielkovín, ktorým je hmyz.

Ak chcete byť súčasťou trendu hmyzu a ochutnať niečo nové a zdravšie, určite vyskúšajte hmyzí burger. Tento burger je dokonalým príkladom toho, že aj potraviny z hmyzu môžu byť chutné, zdravé a šetrné k životnému prostrediu.

Dnes sa pozrieme na zaujímavý svet sušeného hmyzu a spôsob jeho výroby. Sušený hmyz sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším, a to ako občerstvenie aj ako prísada do rôznych jedál. Zaujímalo vás však niekedy, ako sa sušený hmyz vyrába? Tento článok vám priblíži proces výroby sušeného hmyzu vrátane spôsobov zberu a spracovania.

Prečo sušený hmyz?

Sušený hmyz je bohatý na živiny, najmä na bielkoviny, vitamíny a minerály. Je tiež šetrný k životnému prostrediu, pretože jeho výroba má menší vplyv na životné prostredie ako výroba mäsa.

Metódy zberu hmyzu

Existuje niekoľko metód zberu hmyzu na sušenie v závislosti od druhu a zamýšľaného použitia. Niektoré druhy hmyzu sa chovajú na farmách špeciálne na tento účel, iné sa zbierajú vo voľnej prírode. V niektorých kultúrach sa hmyz zbiera ručne, v iných sa používajú pasce a siete.

Medzi bežné metódy zberu patria:

• Ručný zber: Táto metóda je najjednoduchšia a najlacnejšia, ale aj najmenej účinná. Hmyz sa zbiera ručne zo stromov, kríkov, listov alebo zeme.
  
• Pasce: Pasce môžu byť jednoduché, napríklad lepiace pásy, alebo zložitejšie, napríklad svetelné pasce.
  
• Chov v kontrolovanom prostredí: Hmyz sa chová v umelých podmienkach, ako sú špeciálne nádrže alebo klietky. Táto metóda je najúčinnejšia a najlepšia na masovú produkciu sušeného hmyzu.

Spracovanie hmyzu

Po zozbieraní hmyzu je potrebné ho pred sušením spracovať. Spôsob spracovania závisí od druhu a zamýšľaného použitia sušeného hmyzu.

Medzi bežné metódy spracovania patria:

• Čistenie: Hmyz je často pokrytý nečistotami, úlomkami a inými kontaminantmi, ktoré je potrebné pred spracovaním odstrániť. Zvyčajne sa to robí umytím alebo očistením hmyzu.
  
• Blanšírovanie: Blanšírovanie zahŕňa ponorenie hmyzu na krátky čas do vriacej vody, aby sa zničili baktérie a iné mikroorganizmy. Hmyz sa tak ľahšie lúpe a môže sa zlepšiť jeho chuť.
  
• Lúpanie: Niektoré druhy hmyzu, ako napríklad cvrčky a kobylky, majú exoskelet, ktorý je potrebné pred sušením odstrániť. Zvyčajne sa to robí ručne, hoci niektoré spracovateľské závody používajú pri väčších množstvách strojové zariadenia.

Metódy sušenia

Po spracovaní sa hmyz musí vysušiť, aby sa odstránila všetka zostávajúca vlhkosť. Existuje niekoľko spôsobov sušenia hmyzu, pričom každý z nich má svoje výhody a nevýhody.

Medzi bežné metódy sušenia patria:

• Sušenie na slnku: Ide o najtradičnejšiu metódu sušenia hmyzu, ktorá spočíva v jeho rozložení na slnku na rovnom povrchu. Je to však aj časovo najnáročnejšia metóda a vyžaduje si veľa priestoru a priaznivé poveternostné podmienky.
  
• Sušenie v peci: Sušenie v peci zahŕňa umiestnenie hmyzu do pece pri nízkej teplote na niekoľko hodín. Táto metóda je rýchlejšia ako sušenie na slnku a môže sa vykonávať v menších priestoroch, ale vyžaduje si viac energie a môže ovplyvniť chuť a štruktúru hmyzu.
  
• Lyofilizácia: Pri lyofilizácii sa hmyz zmrazí a potom sa umiestni do vákuovej komory, kde sa odstráni vlhkosť. Táto metóda zachováva chuť a štruktúru hmyzu a často sa používa pre výrobky s vysokou hodnotou, ale je aj najdrahšia a vyžaduje si špecializované vybavenie.
  
• Sušenie pomocou sušičky: Hmyz sa suší v špeciálnej sušičke, ktorá udržiava konštantnú teplotu a vlhkosť. Táto metóda je najrýchlejšia a najúčinnejšia.
  
  

Pridávanie aróm a korenín

Sušený hmyz sa môže ochutiť rôznymi prísadami, ako je soľ, korenie, cesnak, chilli alebo bylinky. Tým sa zlepší chuť hmyzu a zvýši sa jeho príťažlivosť pre spotrebiteľov.


Balenie a skladovanie sušeného hmyzu

Po vysušení a ochutení sa hmyz zabalí do vzduchotesných nádob. Je dôležité, aby sa hmyz skladoval v chladnom a suchom prostredí, aby sa zabránilo jeho znehodnoteniu a plesniveniu.

Kontrola kvality a bezpečnosť

Kvalita a bezpečnosť sušeného hmyzu je pre spotrebiteľa dôležitá. Výrobcovia musia dodržiavať prísne hygienické normy a vykonávať pravidelné kontroly, aby sa zabezpečilo, že ich výrobky sú bezpečné a neobsahujú škodlivé látky alebo patogény.


Právne predpisy a certifikácia

Výroba a predaj sušeného hmyzu musia byť v súlade s miestnymi zákonmi a predpismi. V niektorých krajinách sa môže vyžadovať aj certifikácia, aby sa zabezpečilo, že výrobok spĺňa určité normy kvality a bezpečnosti.



Sušený hmyz sa považuje za udržateľnú alternatívu tradičných zdrojov bielkovín, ako sú mäso alebo ryby. Jeho popularita rastie, pretože čoraz viac ľudí si uvedomuje jeho výživovú hodnotu a environmentálne výhody.

Sortiment nemeckého výrobcu zmrzliny Thomasa Micolina z Rottenburgu am Neckar pri Stuttgarte sa rozšíril o zmrzlinu s príchuťou cvrčka. Okrem toho ju posype sušeným tmavým hmyzom. Výrobca už predával rôzne príchute zmrzliny, ako napríklad gorgonzolu, parmigianu alebo zmrzlinu so zlatými vločkami, za štyri eurá (93,7 korún) za kopček.

Micolino sám seba opisuje ako človeka, ktorý je zvedavý a ochotný vyskúšať čokoľvek. Jedol som veľa zvláštnych vecí a chcel som vyskúšať jesť cvrčky ako zmrzlinu, pokračuje.

Predpisy Európskej únie povoľujú používanie cvrčkov v potravinách. Sú dostupné v práškovej, sušenej alebo mrazenej forme. EÚ klasifikuje mrenušku sťahovavú, larvy cvrčka domáceho, cvrčka domáceho a cvrčka stajňového ako jedlý hmyz.

Spoločnosť Micolino používa na výrobu svojej novej príchute zmrzliny cvrčkovú múku, smotanu, vanilkový extrakt a med. Na povrchu sú rozptýlené celé vysušené telá cvrčkov. Zmrzlina, ako píšu na Instagrame, "chutí prekvapivo lahodne".

Tí, ktorí ich sledujú, sa pýtajú, či sú pripravení na jedlo budúcnosti. V mnohých národoch je tento hmyz základnou potravinou, pretože sa považuje za bohatý na živiny a bielkoviny. Keďže jeho pestovanie je relatívne lacné, môže podporovať aj udržateľnú stravu. Ohrození však môžu byť ľudia, ktorí trpia alergiami.

Jeden kreatívny výrobca zmrzliny tvrdí, že niektorí ľudia považujú cvrčkovu zmrzlinu za odpudivú alebo dokonca dráždivú. Tvrdí však, že tí, ktorí ju vyskúšajú, sú nadšení a stala sa pre nich každodennou pochúťkou.

V posledných rokoch rastie záujem o používanie hmyzích bielkovín ako zdroja výživy pre športovcov vrátane horolezcov. Mnohí horolezci zaradili do svojej stravy hmyzie bielkoviny ako doplnok k iným zdrojom bielkovín.
Hmyzí proteín sa často propaguje ako udržateľná a ekologická alternatíva k tradičným zdrojom živočíšnych bielkovín, ako je hovädzie alebo kuracie mäso. Hmyz potrebuje menej pôdy, vody a krmiva na produkciu rovnakého množstva bielkovín ako tradičné hospodárske zvieratá a produkuje menej emisií skleníkových plynov. Okrem toho je hmyz bohatým zdrojom základných živín vrátane bielkovín, vitamínov a minerálov.

Pre horolezcov, ktorí potrebujú vysokoproteínovú stravu na podporu rastu a regenerácie svalov, môže byť hmyzí proteín vhodným a účinným spôsobom zvýšenia príjmu bielkovín. Hmyzí proteín je tiež ľahko stráviteľný, takže je vhodnou voľbou pre lezcov, ktorí potrebujú rýchlo doplniť energiu počas dlhého lezenia.
Niekoľko významných lezcov si osvojilo hmyzí proteín ako kľúčovú súčasť svojej stravy. Alex Honnold, známy voľný sólo lezec, hovoril o svojej láske k proteínovým tyčinkám z cvrčkov, ktoré konzumuje počas lezenia, aby si udržal energiu. Aj ďalší lezci, ako napríklad Adam Ondra a Cedar Wright, obhajujú používanie hmyzích bielkovín ako udržateľného a výživného zdroja potravy pre športovcov.

Je však dôležité poznamenať, že hoci hmyzí proteín môže byť cenným doplnkom stravy lezca, nemal by byť jediným zdrojom bielkovín. Horolezci by mali do svojho jedálnička zaradiť rôzne iné zdroje bielkovín, napríklad rastlinné bielkoviny, ako sú fazuľa a tofu, aby zabezpečili uspokojenie svojich výživových potrieb.
Na záver možno povedať, že bielkoviny z hmyzu môžu byť určite cenným doplnkom zdravej a vyváženej stravy. Vďaka svojim trvalo udržateľným a výživným vlastnostiam je hmyzí proteín možnosťou, ktorá stojí za zváženie pre horolezcov, ktorí chcú optimalizovať svoj výkon a znížiť svoj vplyv na životné prostredie.

Jedlý hmyz je v posledných rokoch čoraz populárnejší, pretože ľudia sa čoraz viac zaujímajú o udržateľné a výživné zdroje bielkovín. O výhodách zaradenia hmyzu do nášho jedálnička hovorí mnoho ľudí, od celebrít až po podnikateľov.
Jednou z hlavných výhod jedlého hmyzu je jeho výživová hodnota. Hmyz je bohatým zdrojom bielkovín, ako aj vitamínov a minerálov. Napríklad cvrčky sú dobrým zdrojom železa a vápnika, zatiaľ čo múčne červy majú vysoký obsah zinku a horčíka. Hmyz má tiež nízky obsah tuku a kalórií, čo z neho robí zdravú potravu.

Okrem výživových výhod sa jedlý hmyz považuje aj za udržateľný zdroj potravín. Hmyz potrebuje na svoju produkciu menej pôdy, vody a krmiva ako tradičné hospodárske zvieratá a produkuje menej emisií skleníkových plynov. Hmyz sa dá chovať aj v malom rozsahu, čo z neho robí životaschopnú možnosť pre komunity s obmedzenými zdrojmi.
O potenciáli jedlého hmyzu na podporu udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti hovorili viaceré populárne osobnosti. Bill Gates písal o potenciáli chovu hmyzu pomôcť riešiť celosvetovú potravinovú neistotu, zatiaľ čo Arnold Schwarzenegger propagoval hmyzie bielkoviny ako udržateľnejšiu alternatívu k tradičnému živočíšnemu poľnohospodárstvu. O jedlý hmyz prejavili záujem aj také celebrity ako Angelina Jolie, Robert Downey Jr, Bear Grylls a Gordon Ramsay, ktorí sa odvolávajú na jeho výživovú hodnotu a všestrannosť pri varení. Medzi športovcov so záujmom o hmyz patrí aj horolezec Adam Ondra.

Aj keď sa niekomu môže zdať, že jesť hmyz nie je lákavé, mnohí ľudia na celom svete už hmyz do svojho jedálnička zaraďujú. Hmyz je v mnohých kultúrach bežným zdrojom potravy a dá sa pripraviť rôznymi spôsobmi, od pečenia až po mletie na múku. Vzhľadom na rastúce pochybnosti o udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti je pravdepodobné, že čoraz viac ľudí bude hmyz využívať ako výživný a ekologický zdroj potravy.

Investícia Roberta Downeyho Jr. do francúzskej spoločnosti Ynsect, ktorá vyrába proteíny z hmyzu, je významným krokom v rastúcej oblasti udržateľného poľnohospodárstva a ekologických obchodných postupov.
Spoločnosť Ynsect je lídrom v oblasti výroby hmyzích bielkovín a využíva najmodernejšiu technológiu na výrobu udržateľných, vysokokvalitných bielkovín a hnojív z hmyzu. Inovatívny prístup spoločnosti má potenciál revolučne zmeniť spôsob, akým vyrábame potraviny a iné produkty, a využiť ich na riešenie niektorých z hlavných environmentálnych výziev, ktorým čelíme.
Hmyz je neuveriteľne efektívnym zdrojom bielkovín, ktorý si vyžaduje oveľa menej pôdy, vody a krmiva ako tradičné hospodárske zvieratá. Je tiež oveľa šetrnejší k životnému prostrediu, pretože produkuje menej emisií skleníkových plynov a vyžaduje si menej pesticídov a iných chemikálií. Hmyzie bielkoviny majú potenciál zmeniť situáciu v udržateľnom poľnohospodárstve a výrobe potravín a spoločnosť Ynsect stojí na čele tohto hnutia.

Investícia Roberta Downeyho Jr. do spoločnosti Ynsect je dôkazom potenciálu spoločnosti a jej záväzku k udržateľnosti. Downey Jr. ako známy herec a podnikateľ využíva svoju platformu na propagáciu udržateľných obchodných postupov a podporu spoločností, ktoré sa snažia o ekologickejšiu budúcnosť.
Jeho angažovanosť v spoločnosti Ynsect pomohla zvýšiť povedomie o možnostiach hmyzích bielkovín a dôležitosti udržateľného poľnohospodárstva. Spoločnosti tiež poskytol cennú podporu a zdroje, čím prispel k jej rastu a rozvoju.

Partnerstvo medzi Robertom Downeym Jr. a spoločnosťou Ynsect je len jedným z príkladov rastúceho trendu smerom k udržateľným a ekologickým obchodným postupom. Keďže čoraz viac spoločností si uvedomuje potrebu uprednostňovať udržateľnosť, môžeme očakávať viac investícií a spolupráce zameranej na inovatívne a ekologické riešenia.
Celkovo je investícia Roberta Downeyho Jr. do spoločnosti Ynsect vzrušujúcim podnikom, ktorý poukazuje na potenciál hmyzích proteínov a význam udržateľného poľnohospodárstva. Je to pozitívny krok smerom k udržateľnejšej a ekologickejšej budúcnosti a skvelý príklad toho, ako možno podnikanie a inovácie využiť na dosiahnutie pozitívnej zmeny.

Adam Ondra, jeden z najúspešnejších svetových horolezcov, spolupracuje so spoločnosťou Sens, ktorá sa špecializuje na produkciu potravín z hmyzu. Sens je česká spoločnosť, ktorá verí v potenciál hmyzích potravín, ktoré pomáhajú riešiť problémy spojené s výživou rastúcej svetovej populácie a zároveň znižujú vplyv výroby týchto produktov na životné prostredie.
Ako profesionálny horolezec si Ondra veľmi dobre uvedomuje, aký vplyv môže mať zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia na outdoorové aktivity. Už dlho je hlasným zástancom udržateľných postupov v lezení a v každodennom živote. Ondra dúfa, že vďaka spolupráci so spoločnosťou Sens si viac ľudí uvedomí výhody potravín z hmyzu a vyskúša ich.
Hmyz je vysoko udržateľným zdrojom bielkovín a ďalších živín, ktorých produkcia si vyžaduje oveľa menej vody, pôdy a ďalších zdrojov ako tradičné hospodárske zvieratá. Okrem toho je mnoho druhov hmyzu bohatých na základné živiny, ako sú vitamíny, minerály a zdravé tuky.

Spoločnosť Sens vyrába celý rad hmyzích potravín vrátane proteínových tyčiniek, energetických guličiek a snackov. Ich výrobky sú nielen udržateľné, ale aj chutné a praktické, takže sú skvelou voľbou pre ľudí s náročným životným štýlom, ktorí sa chcú stravovať zdravo bez toho, aby sa vzdali chuti.
Spoločnosť Sens dúfa, že spoluprácou s Adamom Ondrom sa jej podarí osloviť širšie publikum a informovať ľudí o výhodách potravín na báze hmyzu. Ondrova vášeň pre udržateľnosť a jeho celosvetová popularita ako horolezca z neho robia ideálneho partnera pre spoločnosť Sens a jeho podpora ich výrobkov určite pomôže zvýšiť povedomie o výhodách potravín na báze hmyzu.

Na záver možno povedať, že partnerstvo medzi Adamom Ondrom a spoločnosťou Sens je skvelým príkladom toho, ako môžu športovci a spoločnosti spolupracovať na propagácii udržateľnosti a podpore zdravých a ekologických postupov. Spojením Ondrovej vášne pre lezenie a odborných znalostí spoločnosti Sens v oblasti výroby udržateľných potravín z hmyzu vzniká silné partnerstvo, ktoré má potenciál pozitívne ovplyvniť planétu a ľudí, ktorí ju obývajú.

Možno ste už o propolise počuli, ale nikdy ste sa nedozvedeli, na čo je vlastne dobrý a ako môže pomôcť vášmu zdraviu. Aká škoda! Pretože po prečítaní si o ňom vás pravdepodobne čaká nepríjemné zistenie. S najväčšou pravdepodobnosťou sa budete čudovať, prečo ste jeho zázračné účinky nevyužili už dávno.

Čo je propolis

Mnohí z vás si možno myslia, že ide o rastlinu. Propolis však nie je klasifikovaný ako rastlina, ale je to živicová látka. Táto látka je spojená so životom včiel a má silnú príjemnú aromatickú vôňu. Môže mať zlatohnedú, ale aj zelenú farbu. Závisí to najmä od jeho veku a tiež od oblasti, z ktorej propolis pochádza.

Nielen jeho farba, ale aj zloženie je často veľmi rôznorodé, pretože v rôznych klimatických podmienkach a oblastiach sa zloženie propolisu môže výrazne líšiť. Všeobecne sa však uvádza, že ide o látku zloženú približne z 50 % živicových zložiek a 30 % včelieho vosku. Zvyšných 20 % zvyčajne tvoria rôzne druhy balzamov a éterických olejov, ktoré propolisu dodávajú jeho charakteristickú vôňu.

Propolis vyrábajú včely z látok, ktoré zbierajú na rastlinách produkujúcich živicu. Najviac živice v rastlinnej ríši sa nachádza na ihličnatých stromoch, konkrétne na ich ihličí. Medzi stromami vyniká obsahom živice borovica, ktorej ihlice dokonca vylučujú živicu.

Na čo včely vyrábajú propolis

Môže sa zdať, že hlavnou úlohou včiel je len produkcia medu. Aby však včely mohli existovať a žiť svoj bezstarostný život v úli, musia si ho najprv z niečoho postaviť. Propolis neslúži len na tento účel.

Táto látka pomáha včelám spevňovať bunky plástov a utesňovať trhliny, ktoré sa v úli časom objavia. Okrem toho, ak sa do úľa vláme malý votrelec (hlodavec, napríklad myš), nemajú silu zbaviť sa mŕtvolky samy. Preto telo prikryjú propolisom, ktorý zabezpečí, že sa telo nerozloží.

Jeho fyzikálne vlastnosti sú pre prácu včiel ideálne. Propolis poskytuje včelám tvrdosť a silu, ktorú potrebujú na zalepenie trhlín v plástoch pri nízkych teplotách. Aby však včely mohli pracovať s propolisom, musí byť táto živicová látka pri bežných teplotách, ktoré existujú v úli (približne 30 stupňov), klzká a ľahko sa s ňou manipuluje. A včely majú šťastie: presne tieto vlastnosti propolis spĺňa.

Na čo je propolis vhodný

Už sme si vysvetlili, že propolis včelám slúži predovšetkým ako stavebný materiál, ktorý používajú na stavbu a opravu svojich domovov. Nezahrnuli sme však, prečo o ňom hovoríme v súvislosti s ľuďmi. Zistilo sa totiž, že táto živicová látka má pozitívne účinky aj pre ľudí.

Pokiaľ ide o zdravie, propolis je antibakteriálny. Môže nám pomôcť pri liečbe mnohých chorôb a ochorení, ako je salmonela, tuberkulóza, zápal pľúc a dokonca aj zubný kaz. Okrem toho, že pomáha pri chorobách, znižuje aj šírenie plesní a kvasiniek.

V našom obchode nájdete aj tinktúru z propolisu, ktorú môžete po zriedení použiť ako antibakteriálnu ústnu vodu alebo v koncentrovanej forme ako silný dezinfekčný prostriedok na drobné poranenia. Z propolisu sa však nevyrába len tinktúra, ale aj masti, ktoré sa používajú ako vonkajší antibakteriálny prostriedok.

Propolis však nemusí používať len bežná populácia. Môžu ho používať aj lekári, konkrétne zubári, ktorí využívajú jeho účinky ako povrchové anestetikum.

Nielen pre zdravie je však dokonalým zázrakom. Môžete ho použiť aj na čistenie. Vždy, keď propolisom dezinfikujete, zničí takmer všetky baktérie a vytvorí jemný film, ktorý zaručí dlhodobú antibakteriálnu ochranu povrchu.

Ako určite vidíte na prvý pohľad, propolis má naozaj široké využitie a takmer zázračné účinky, pokiaľ ide o ničenie baktérií a zdravie. Preto ak doma nemáte žiadne propolisové produkty, pri najbližšom nákupe v našom e-shope si do košíka určite pridajte tinktúru bohatú na propolis. Antibakteriálnych výrobkov, najmä tých prírodných, nie je nikdy dosť.

FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) odporúča zvýšiť spotrebu jedlého hmyzu. Hmyz si toto odporúčanie právom zaslúžil vďaka kombinácii minimálneho vplyvu na životné prostredie a vysokej výživovej kvality.

Jedlý hmyz má totiž vysoký obsah bielkovín a ďalších živín. Napríklad:

• výživové hodnoty cvrčka domáceho sú približne 60 g bielkovín, 20 g tukov, 5 g sacharidov a 4 g vlákniny
• múčny červ alebo larva múčneho červa obsahuje približne 50 g bielkovín, 25 g tuku, 7 g sacharidov a 7 g vlákniny.

Cvrček domáci a múčny červ majú podobné zloženie, ktoré sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín, veľkým množstvom tukov, nízkym obsahom sacharidov a prekvapivo, vzhľadom na to, že ide o živočíšnu potravu, aj vlákniny v nezanedbateľnom množstve!

Pomer bielkovín a tukov je u cvrčka 3:1 a u múčnych červov 2:1. Tento pomer hovorí, že obsah bielkovín je vyšší ako obsah tuku, a preto je jedlý hmyz vhodný na redukčnú diétu.

Teraz sa bližšie pozrime na jednotlivé živiny.

Bielkoviny:

Sušený cvrččí prášok má v priemere 60 % bielkovín, čo je vyššie množstvo ako v hovädzom mäse, vajciach, mlieku a sóji (50, 52, 40 a 45 %). Bielkoviny boli merané v sušine týchto potravín (Churchward-Venne a kol. 2017; Rumpold a Schlüter 2015).

Dnešná strava by mala obsahovať aspoň 40 % esenciálnych aminokyselín (tie, ktoré si telo nedokáže vytvoriť samo a ktoré súrne potrebuje), pričom jedlý hmyz ich obsahuje 46 až 96 % (Kinyuru a kol. 2015).

Cvrčky nielenže obsahujú potrebné množstvo všetkých aminokyselín, ale majú ich aj viac ako iné živočíšne a rastlinné potraviny (Churchward-Venne et al. 2017; Rumpold a Schluter 2015; von Hackewitz 2018).

Medzi esenciálne aminokyseliny patria: lyzín, leucín, izoleucín, valín, treonín, tryptofán, metionín a fenylalanín.

Lyzín je limitujúcou aminokyselinou v obilninách. Výraz limitujúca znamená, že organizmus využije z každej aminokyseliny len toľko, koľko limitujúca aminokyselina predstavuje. Ak potravina obsahuje limitujúcu aminokyselinu, stáva sa neplnohodnotným zdrojom bielkovín.

Jedlý hmyz obsahuje všetky aminokyseliny, a tak sa v porovnaní s rastlinnými zdrojmi stáva kompletným proteínom (Raheem et al. 2019).

Obsah leucínu je porovnateľný s mliekom, ale vyšší ako v prípade sójových bielkovín (Churchward-Venne et al. 2017).

Kvalita a množstvo esenciálnych aminokyselín závisí od životného cyklu, pohlavia hmyzu a krmiva (Kinyuru et al. 2015; Dobermann, Swift a Field 2017; von Hackewitz 2018).

Tuky:

Jedlý hmyz je dobrým zdrojom polynenasýtených mastných kyselín a obsahuje menej cholesterolu ako mäso (Kinyuru et al. 2015).

Konzumácia jedlého hmyzu znižuje hladinu lipidov v krvi, čo prispieva k prevencii pred neprenosnými ochoreniami (cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, rakovina...) (Abby et al, 2022).

Potravinová vláknina alebo chitín:

Chitín je polysacharid zložený z molekúl N-acetyl-D-glukozamínu spojených 1,4beta-glykozidovou väzbou. Popri celulóze je to najrozšírenejší polysacharid na Zemi (Stull et al. 2018; Abby et al, 2022). Chitín má antioxidačné, antimikrobiálne a protizápalové vlastnosti. Má tiež pozitívny účinok proti rakovine (Liaqat a Eltem 2018).

Okrem toho štúdie ukazujú, že konzumácia 25 g cvrčkového prášku denne zvýši množstvo probiotických baktérií v črevách (najmä Bifidobacterium animalis) a vyrovná hladinu TNF-alfa, ktorý je dysregulovaný a podieľa sa na patogenéze mnohých ochorení, ako je reumatoidná artritída, nešpecifický črevný zápal a skleróza multiplex (Stull et al. 2018) .

Strava obsahujúca jedlý hmyz zvyšuje bakteriálnu diverzitu v čreve, čo zvyšuje odolnosť voči kolonizácii patogénnymi baktériami (Bruni et al. 2018).

Napokon, chitín je čiastočne metabolizovaný baktériami v čreve za vzniku krátkych mastných kyselín, ktoré sú zdrojom energie pre bunky hrubého čreva.

Minerálne látky a vitamíny:

Jedlý hmyz je dobrým zdrojom vápnika a neobsahuje antinutričné látky (ako sú oxaláty a fytáty), ktoré bránia vstrebávaniu vápnika v našom tele (Montowska et al. 2019).

Vďaka tomu je jedlý hmyz dobrým zdrojom vápnika a je potravinou, ktorá sa používa na prevenciu osteoporózy (rednutia kostí). Pre ľudí, ktorí neznášajú laktózu alebo majú diétu, ktorá vylučuje mliečne výrobky, je jedlý hmyz dobrou alternatívou na doplnenie vápnika, zinku a bielkovín.

Jedlý hmyz je dôležitým zdrojom železa - jeho obsah je vyšší ako v hovädzom mäse. V súčasnosti je však jeho užitočnosť stále predmetom vedeckých štúdií (Martin et al, 2018).

Vitamín B12 je nevyhnutný pre správne fungovanie metabolizmu aminokyselín s obsahom síry, ktoré sa podieľajú na tvorbe DNA. Jeho nedostatok spôsobuje megaloblastickú anémiu a tiež nedochádza k zníženiu homocysteínu v krvi, ktorý sa spája s kardiovaskulárnymi ochoreniami (Mason et al, 2018).

Cvrččí prášok obsahuje 10 krát viac vitamínu B12 než hovězí mäso. Jeho obsah sa v 100 gramoch pohybuje okolo 2,8 μg, pričom odporúčaná denná dávka vitamínu B12 je 2,5 μg (Mason et al. 2018; Voelker 2019).

Ďalej je jedlý hmyz dobrým zdrojem vitamínu B1, B2, B9 a vitamínu A. Z minerálnych látok je dobrým zdrojem vápniku, sodíku, železa a zinku. Predpokladá sa, že je ich vstrebateľnosť porovnateľná so smasom a rybami - teda podstatne vyššia než z rastlinných zdrojov (Abby et al, 2022).

A tiež sa podieľame na oxidačnom strese:

Cvrččí prášek vykazuje antioxidační aktivitu - znižuje počet volných radikálov a tým chrání naše buňky pred oxidačním stresem, ktorý spôsobuje Alzheimerovu chorobu, rôzne typy nádorových ochorení, kardiovaskulárne ochorenia a diabetes (Messina et al, 2019, Abby et al, 2022).

Cvrččí prášok by mohol viesť k prevencii proti rakovine, kardiovaskulárnemu ochoreniu a diabetu. Tieto choroby neinfekčného pôvodu majú spoločný pôvod a to oxidačný stres.

Zdroje:

Churchward-Venne, T. A., P. J. M. Pinckaers, J. J. A. van Loon, and L. J. C. van Loon. 2017. Consideration of insects as a source of diet- ary protein for human consumption. Nutrition Reviews 75 (12): 1035–45. doi: 10.1093/nutrit/nux057. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29202184/

Rumpold, B. A., and O. Schluter 2015. Insect-based protein sources and their potential for human consumption: Nutritional compos- ition and processing. Animal Frontiers 5 (2):20–4. https://www.cabdirect.org/globalhealth/abstract/20153127388

Kinyuru, J. N., J. B. Mogendi, C. A. Riwa, and N. W. Ndung’u. 2015. Edible insects—A novel source of essential nutrients for human diet: Learning from traditional knowledge. Animal Frontiers 5 (2):14–9., https://www.semanticscholar.org/paper/Edible-insects—a-novel-source-of-essential-for-from-Kinyuru-Mogendi/4a5410fcadc3373ac2108f2eb60d4bbd8733f6ce

von Hackewitz, L. The house cricket Acheta domesticus, a potential source of protein for human consumption. 2018. https://www.semanticscholar.org/paper/The-house-cricket-Acheta-domesticus%2C-a-potential-of-Hackewitz/0332548622f2352bada6bb536de88815b72b497b

Dobermann, D., J. Swift, and L. Field. 2017. Opportunities and hurdles of edible insects for food and feed. Nutrition Bulletin 42 (4): 293–308. doi: 10.1111/nbu.12291 .https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/nbu.12291

Stull, V. J., E. Finer, R. S. Bergmans, H. P. Febvre, C. Longhurst, D. K. Manter, J. A. Patz, and T. L. Weir. 2018. Impact of edible cricket consumption on gut microbiota in healthy adults, a double-blind, randomized crossover trial. Scientific Reports 8 (1):10762 doi: 10. 1038/s41598-018-29032-2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30018370/

Abby C. Nowakowski, Abbey C. Miller, M. Elizabeth Miller, Hang Xiao & Xian Wu (2022) Potential health benefits of edible insects, Critical Reviews in Food Science and Nutrition, 62:13, 3499-3508, DOI: 10.1080/10408398.2020.1867053. https://doi.org/10.1080/10408398.2020.1867053

Bruni, L., R. Pastorelli, C. Viti, L. Gasco, and G. Parisi. 2018. Characterisation of the intestinal microbial communities of rainbow trout (Oncorhynchus mykiss) fed with Hermetia illucens (black sol- dier fly) partially defatted larva meal as partial dietary protein source. Aquaculture 487:56–63. doi: 10.1016/j.aquaculture.2018.01. 006. https://pubag.nal.usda.gov/catalog/6328888

Mwangi, M., Oonincx, D., Stouten, T., Veenenbos, M., Melse-Boonstra, A., Dicke, M., & Van Loon, J. (2018). Insects as sources of iron and zinc in human nutrition. Nutrition Research Reviews, 31(2), 248-255. doi:10.1017/S0954422418000094 https://www.cambridge.org/core/journals/nutrition-research-reviews/article/insects-as-sources-of-iron-and-zinc-in-human-nutrition/178848641F0AE35B610AB64BE88280EF

Mason, J. B., R. Black, S. L. Booth, A. Brentano, B. Broadbent, P. Connolly, J. Finley, J. Goldin, T. Griffin, K. Hagen, et al. 2018. Fostering strategies to expand the consumption of edible insects: The value of a tripartite coalition between academia, industry, and government. Current Developments in Nutrition 2 (8):nzy056. doi: 10.1093/cdn/nzy056. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30140788/

Voelker, R. 2019. Can insects compete with beef, poultry as nutritional powerhouses? Jama 321 (5):439–41. doi: 10.1001/jama.2018.20747.

Messina, C. M., R. Gaglio, M. Morghese, M. Tolone, R. Arena, G. Moschetti, A. Santulli, N. Francesca, and L. Settanni. 2019. Microbiological profile and bioactive properties of insect powders used in food and feed formulations. Foods 8 (9):400., doi: 10.3390/ foods8090400. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6769811/