FAO (Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo) odporúča zvýšiť spotrebu jedlého hmyzu. Hmyz si toto odporúčanie právom zaslúžil vďaka kombinácii minimálneho vplyvu na životné prostredie a vysokej výživovej kvality.
Jedlý hmyz má totiž vysoký obsah bielkovín a ďalších živín. Napríklad:
- výživové hodnoty cvrčka domáceho sú približne 60 g bielkovín, 20 g tukov, 5 g sacharidov a 4 g vlákniny
- múčny červ alebo larva múčneho červa obsahuje približne 50 g bielkovín, 25 g tuku, 7 g sacharidov a 7 g vlákniny.
Cvrček domáci a múčny červ majú podobné zloženie, ktoré sa vyznačuje vysokým obsahom bielkovín, veľkým množstvom tukov, nízkym obsahom sacharidov a prekvapivo, vzhľadom na to, že ide o živočíšnu potravu, aj vlákniny v nezanedbateľnom množstve!
Pomer bielkovín a tukov je u cvrčka 3:1 a u múčnych červov 2:1. Tento pomer hovorí, že obsah bielkovín je vyšší ako obsah tuku, a preto je jedlý hmyz vhodný na redukčnú diétu.
Teraz sa bližšie pozrime na jednotlivé živiny.
Bielkoviny:
Sušený cvrččí prášok má v priemere 60 % bielkovín, čo je vyššie množstvo ako v hovädzom mäse, vajciach, mlieku a sóji (50, 52, 40 a 45 %). Bielkoviny boli merané v sušine týchto potravín (Churchward-Venne a kol. 2017; Rumpold a Schlüter 2015).
Dnešná strava by mala obsahovať aspoň 40 % esenciálnych aminokyselín (tie, ktoré si telo nedokáže vytvoriť samo a ktoré súrne potrebuje), pričom jedlý hmyz ich obsahuje 46 až 96 % (Kinyuru a kol. 2015).
Cvrčky nielenže obsahujú potrebné množstvo všetkých aminokyselín, ale majú ich aj viac ako iné živočíšne a rastlinné potraviny (Churchward-Venne et al. 2017; Rumpold a Schluter 2015; von Hackewitz 2018).
Medzi esenciálne aminokyseliny patria: lyzín, leucín, izoleucín, valín, treonín, tryptofán, metionín a fenylalanín.
Lyzín je limitujúcou aminokyselinou v obilninách. Výraz limitujúca znamená, že organizmus využije z každej aminokyseliny len toľko, koľko limitujúca aminokyselina predstavuje. Ak potravina obsahuje limitujúcu aminokyselinu, stáva sa neplnohodnotným zdrojom bielkovín.
Jedlý hmyz obsahuje všetky aminokyseliny, a tak sa v porovnaní s rastlinnými zdrojmi stáva kompletným proteínom (Raheem et al. 2019).
Obsah leucínu je porovnateľný s mliekom, ale vyšší ako v prípade sójových bielkovín (Churchward-Venne et al. 2017).
Kvalita a množstvo esenciálnych aminokyselín závisí od životného cyklu, pohlavia hmyzu a krmiva (Kinyuru et al. 2015; Dobermann, Swift a Field 2017; von Hackewitz 2018).
Tuky:
Jedlý hmyz je dobrým zdrojom polynenasýtených mastných kyselín a obsahuje menej cholesterolu ako mäso (Kinyuru et al. 2015).
Konzumácia jedlého hmyzu znižuje hladinu lipidov v krvi, čo prispieva k prevencii pred neprenosnými ochoreniami (cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, rakovina...) (Abby et al, 2022).
Potravinová vláknina alebo chitín:
Chitín je polysacharid zložený z molekúl N-acetyl-D-glukozamínu spojených 1,4beta-glykozidovou väzbou. Popri celulóze je to najrozšírenejší polysacharid na Zemi (Stull et al. 2018; Abby et al, 2022). Chitín má antioxidačné, antimikrobiálne a protizápalové vlastnosti. Má tiež pozitívny účinok proti rakovine (Liaqat a Eltem 2018).
Okrem toho štúdie ukazujú, že konzumácia 25 g cvrčkového prášku denne zvýši množstvo probiotických baktérií v črevách (najmä Bifidobacterium animalis) a vyrovná hladinu TNF-alfa, ktorý je dysregulovaný a podieľa sa na patogenéze mnohých ochorení, ako je reumatoidná artritída, nešpecifický črevný zápal a skleróza multiplex (Stull et al. 2018) .
Strava obsahujúca jedlý hmyz zvyšuje bakteriálnu diverzitu v čreve, čo zvyšuje odolnosť voči kolonizácii patogénnymi baktériami (Bruni et al. 2018).
Napokon, chitín je čiastočne metabolizovaný baktériami v čreve za vzniku krátkych mastných kyselín, ktoré sú zdrojom energie pre bunky hrubého čreva.
Minerálne látky a vitamíny:
Jedlý hmyz je dobrým zdrojom vápnika a neobsahuje antinutričné látky (ako sú oxaláty a fytáty), ktoré bránia vstrebávaniu vápnika v našom tele (Montowska et al. 2019).
Vďaka tomu je jedlý hmyz dobrým zdrojom vápnika a je potravinou, ktorá sa používa na prevenciu osteoporózy (rednutia kostí). Pre ľudí, ktorí neznášajú laktózu alebo majú diétu, ktorá vylučuje mliečne výrobky, je jedlý hmyz dobrou alternatívou na doplnenie vápnika, zinku a bielkovín.
Jedlý hmyz je dôležitým zdrojom železa - jeho obsah je vyšší ako v hovädzom mäse. V súčasnosti je však jeho užitočnosť stále predmetom vedeckých štúdií (Martin et al, 2018).
Vitamín B12 je nevyhnutný pre správne fungovanie metabolizmu aminokyselín s obsahom síry, ktoré sa podieľajú na tvorbe DNA. Jeho nedostatok spôsobuje megaloblastickú anémiu a tiež nedochádza k zníženiu homocysteínu v krvi, ktorý sa spája s kardiovaskulárnymi ochoreniami (Mason et al, 2018).
Cvrččí prášok obsahuje 10 krát viac vitamínu B12 než hovězí mäso. Jeho obsah sa v 100 gramoch pohybuje okolo 2,8 μg, pričom odporúčaná denná dávka vitamínu B12 je 2,5 μg (Mason et al. 2018; Voelker 2019).
Ďalej je jedlý hmyz dobrým zdrojem vitamínu B1, B2, B9 a vitamínu A. Z minerálnych látok je dobrým zdrojem vápniku, sodíku, železa a zinku. Predpokladá sa, že je ich vstrebateľnosť porovnateľná so smasom a rybami - teda podstatne vyššia než z rastlinných zdrojov (Abby et al, 2022).
A tiež sa podieľame na oxidačnom strese:
Cvrččí prášek vykazuje antioxidační aktivitu - znižuje počet volných radikálov a tým chrání naše buňky pred oxidačním stresem, ktorý spôsobuje Alzheimerovu chorobu, rôzne typy nádorových ochorení, kardiovaskulárne ochorenia a diabetes (Messina et al, 2019, Abby et al, 2022).
Cvrččí prášok by mohol viesť k prevencii proti rakovine, kardiovaskulárnemu ochoreniu a diabetu. Tieto choroby neinfekčného pôvodu majú spoločný pôvod a to oxidačný stres.
Zdroje:
Churchward-Venne, T. A., P. J. M. Pinckaers, J. J. A. van Loon, and L. J. C. van Loon. 2017. Consideration of insects as a source of diet- ary protein for human consumption. Nutrition Reviews 75 (12): 1035–45. doi: 10.1093/nutrit/nux057. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29202184/
Rumpold, B. A., and O. Schluter 2015. Insect-based protein sources and their potential for human consumption: Nutritional compos- ition and processing. Animal Frontiers 5 (2):20–4. https://www.cabdirect.org/globalhealth/abstract/20153127388
Kinyuru, J. N., J. B. Mogendi, C. A. Riwa, and N. W. Ndung’u. 2015. Edible insects—A novel source of essential nutrients for human diet: Learning from traditional knowledge. Animal Frontiers 5 (2):14–9., https://www.semanticscholar.org/paper/Edible-insects—a-novel-source-of-essential-for-from-Kinyuru-Mogendi/4a5410fcadc3373ac2108f2eb60d4bbd8733f6ce
von Hackewitz, L. The house cricket Acheta domesticus, a potential source of protein for human consumption. 2018. https://www.semanticscholar.org/paper/The-house-cricket-Acheta-domesticus%2C-a-potential-of-Hackewitz/0332548622f2352bada6bb536de88815b72b497b
Dobermann, D., J. Swift, and L. Field. 2017. Opportunities and hurdles of edible insects for food and feed. Nutrition Bulletin 42 (4): 293–308. doi: 10.1111/nbu.12291 .https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/nbu.12291
Stull, V. J., E. Finer, R. S. Bergmans, H. P. Febvre, C. Longhurst, D. K. Manter, J. A. Patz, and T. L. Weir. 2018. Impact of edible cricket consumption on gut microbiota in healthy adults, a double-blind, randomized crossover trial. Scientific Reports 8 (1):10762 doi: 10. 1038/s41598-018-29032-2. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30018370/
Abby C. Nowakowski, Abbey C. Miller, M. Elizabeth Miller, Hang Xiao & Xian Wu (2022) Potential health benefits of edible insects, Critical Reviews in Food Science and Nutrition, 62:13, 3499-3508, DOI: 10.1080/10408398.2020.1867053. https://doi.org/10.1080/10408398.2020.1867053
Bruni, L., R. Pastorelli, C. Viti, L. Gasco, and G. Parisi. 2018. Characterisation of the intestinal microbial communities of rainbow trout (Oncorhynchus mykiss) fed with Hermetia illucens (black sol- dier fly) partially defatted larva meal as partial dietary protein source. Aquaculture 487:56–63. doi: 10.1016/j.aquaculture.2018.01. 006. https://pubag.nal.usda.gov/catalog/6328888
Mwangi, M., Oonincx, D., Stouten, T., Veenenbos, M., Melse-Boonstra, A., Dicke, M., & Van Loon, J. (2018). Insects as sources of iron and zinc in human nutrition. Nutrition Research Reviews, 31(2), 248-255. doi:10.1017/S0954422418000094 https://www.cambridge.org/core/journals/nutrition-research-reviews/article/insects-as-sources-of-iron-and-zinc-in-human-nutrition/178848641F0AE35B610AB64BE88280EF
Mason, J. B., R. Black, S. L. Booth, A. Brentano, B. Broadbent, P. Connolly, J. Finley, J. Goldin, T. Griffin, K. Hagen, et al. 2018. Fostering strategies to expand the consumption of edible insects: The value of a tripartite coalition between academia, industry, and government. Current Developments in Nutrition 2 (8):nzy056. doi: 10.1093/cdn/nzy056. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30140788/
Voelker, R. 2019. Can insects compete with beef, poultry as nutritional powerhouses? Jama 321 (5):439–41. doi: 10.1001/jama.2018.20747.
Messina, C. M., R. Gaglio, M. Morghese, M. Tolone, R. Arena, G. Moschetti, A. Santulli, N. Francesca, and L. Settanni. 2019. Microbiological profile and bioactive properties of insect powders used in food and feed formulations. Foods 8 (9):400., doi: 10.3390/ foods8090400. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6769811/